Táto stránka používa cookies. Viac informácií o spracúvaní svojich osobných údajov pomocou cookies a o svojich právach nájdete na stránke Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a ostatných internetových technológií. Súhlas so spracovaním osobných údajov môžete udeliť na uvedené účely aj jednotlivo, ak je implementovaný súhlas zvlášť na jednotlivé účely.

Pôvodné predpovede o zlom počasí sa nenaplnili a pretekárov čakali poriadne rýchle trate, na ktorých bojovalo cez 800 bikerov.

Môžeme začať pre zmenu trochu od konca… Stretávam v zákulisí víťaza najdlhšej trate Karla Hartla, a takto si ho oberám: „Karči, koľko bolo dnes defektov?“ Hneď pochopil, že narážam na jeho tri diery spred týždňa na Donovalskom Drapáku. Len sa usmial a vraví, že dnes sa mu išlo fajn. Ďalej sa ho pýtam: „A ty nejdeš zajtra na Európu?“ Odpovie mi, že áno a bohužiaľ ako štyridsiatnik len sedemdesiatosmičku. Keď som sa ďalej z rozhovoru dozvedel, že o mesiac čaká v rodinke prírastok, nedalo mi podpichnúť ho znovu slovami: „A kedy si to pri svojom tréningovom a pretekovom nasadení stihol?“ (25.000 km ročne) Zasmial sa a vraví: „Cez Vánoce“ (Karel Hartl nasledujúci deň skončil na UEC MTB druhý).

Na štarte

Väčšina bikerov pred maratónon iste tŕpla pri sledovaní predpovede počasia. Predpovedaná obedňajšia „lejavica“ bola iste pre mnohých aj motívom na vylepšenie si traťového osobáku. Po sparnom ráne však nasledovalo pomerne pohodové dopoludnie. Vybehol som sa rozjazdiť do lesa. Trať suchá a pomerne nepríjemne prašná. Na vlaňajšom ŠKODA Horal MTB maratóne som rozdrapil pneumatiku. Poznačilo to silne moju psychickú pohodu už na štartovnej čiare. „Nebude sa to opakovať?“ neustále ma prenasleduje táto myšlienka. Darmo ju odháňam tým, že si vravím: „Nie, dnes spravíš reparát!“ V takejto nepohode aj vyrážam s ostatnými za zavádzacím vozidlom. Po opustení asfaltky sa dostávame na dlhú, pomerne rovinatú lúčnu, neskôr lesnú cestu. Začínajú sa tu formovať skupinky podľa výkonnosti. Zaradím sa do príslušnej aj ja. Tempo cez 20 km/hod. nám naruší až prvé stúpanie. Je síce šliapateľné, ale vpredu ostalo ešte zopár nažhavených hobbíkov a týmto už dochádzalo palivo. Zišli z bikov a funiac ich tlačili nahor. Predbiehať sa tu nedalo, a preto sme si to na pešo museli šliapnuť aj ostatní. Na vrchole nás čakal krátky lúčny chodník a následne zjazd do Vikartoviec.

Reparát

A je to tu! Miesto mojej vlaňajšej smoly. Ako som si to na tomto mieste minulý rok svižne spustil nadol, dnes pomaly opatrne schádzam, očami jastrím po pneumatikových nástrahách. A je ich tu ozaj dosť. Množstvo voľných ostrých kameňov na pomerne rovnom, tvrdom, hlinitom povrchu. Hanba-nehanba, obieha ma možno aj dvadsiatka bikerov. U mňa je to jazda ako na zatiahnutú ručnú brzdu. Myslel som, že po prejdení tohto úseku budem už psychicky v pohode. Nestalo sa tak. Stále mám dojem, že mi zadné koleso pláva. Nervózne ho stále kontrolujem pohľadom. A takáto nepohoda ma drží celú trať. Až záverečné single na „korenatom“ podklade ma donútia sústrediť sa na techniku jazdy a ako sa hovorí, neustlať si. Počujem za sebou hlas kamaráta. Spoza chrbta mi kričí: “Peťo, pusti ma!“ Ja mu na to: „Keď chceš hodiť tigra, choď!“ Uvoľnil som mu miesto na singli a sledoval, ako jeho vyššie zdvihy hltajú korene. Zastavili ho až dva blízko pri sebe rastúce stromy. Zaplatil daň za moderné, širokánske rajdy. Ležiac na zemi mi kýva rukou a vraví: „Choď, som v poriadku!“ (po pretekoch mi však ukázal celkom peknú cestnú lišaj na nohe). Záverečné single ma doslova vypľuli na cieľovú rovinku. Pozerám na tabuľu s výsledným časom, avšak nevidím svoje umiestnenie. Prejdem za bariéru, kde ma víta priateľova manželka a podáva mi ruku so slovami: „Gratulujem k víťazstvu v tvojej kategórii!“ Vraj to hlásil komentátor. Chytím prstami zadnú gumu. Je tvrdá! Až v tomto momente zo mňa spadla nervozita. S úľavou si vydýchnem, reparát urobený a idem do bufetu. Čo to nevidím. Chleba s masťou a s cibuľou. Kašlať na tyčinky, keksy, banány a iné „pahlty“. Natiahnem ruku pre chlieb a potom znova a znova…

Chválim podujatie

Musím povedať, že toto podujatie vo mne zanechalo opäť výborný dojem, a tým nemyslím len to, čo sa týka samotnej trate a jej zabezpečenia. Tá bola na vysokej úrovni a to, že sa na druhý deň konali majstrovstvá Európy, nemalo na celkovú kvalitu žiadnen vplyv. Potešilo najmä výborné zázemie, kde nebol problém sa zabaviť aj mimo bicykla. Ľudia, ktorí prišli ako sprievod, prípadne bez ambícií postaviť sa na štart, mohli rovnako dobre „nasávať“ celkovú atmosféru. Nebola núdza o občerstvenie a hlavne bohatý kultúrny program, ktorý výborne vyplnil miesto, kým neprišlo vyhlásenie a samozrejme tradične bohatá tombola – bicykel ŠKODA teda našiel opäť nového majiteľa. To všetko dáva týmto podujatiam oveľa širší rozmer a umožní vytvoriť početnú komunitu ľudí na rovnakej vlne. A o tom vlastne tieto maratóny sú…

Nezabudnite, že 2.9. sa koná finále celej ŠBOT na podujatí ŠKODA Slovenský raj, kde okrem iného vyhodnotíme celú sériu a rovnako si svojich majiteľov nájde aj množstvo bicyklov, o ktoré budeme súťažiť v záverečnej tombole.

This article is a part of series: ŠKODA BIKE OPEN TOUR