Týmto maratónom sa to pre mňa celé kedysi začalo. V roku 2022 som tu absolvoval svoju premiéru na strednej trati. Posledné tri ročníky už jazdím plnokrvné maratónske dĺžky. Minulý rok som tu testoval nový celoodpružený bicykel, tento rok som si prichystal ďalšiu novinku: ľahký hardtail. Pre tých, čo nepoznajú skratku HT – ide o bicykel len s prednou odpruženou vidlicou. Výhoda? Nižšia hmotnosť, rýchlejší prenos sily, ideálne do menej technického terénu. A presne taká je rajecká trať – viac o výkone, menej o skákaní.
Aspoň som si to teda myslel…
Trate, počasie, oblečenie a iné starosti
K dispozícii bola opäť pestrá paleta tratí. Najdlhšia maratónska (70 km/2000 v. m) odštartovala o 9:00, nasledovala polmaratónska (41 km/1100 v. m), ktorá hostila aj kategórie pre e-biky a gravelistov, ďalej hobby trať (29 km/730 v. m) a napokon rodinná Škoda Family trať (9,5 km/170 v. m).
Počasie? Typické májové, ako vystrihnuté z… novembra. Ráno poriadna kosa, no aspoň sa nekonal sľubovaný dážď. Výber oblečenia bol tak trochu alchýmia: zateplené krátke nohavice (top vec, odporúčam), hrubší dres, nátelník, návleky na ruky – a rozmýšľal som aj nad vestou, ale nakoniec ostala doma. V tomto smere som to trafil.
Tradične neskoro
Ak je niečo, čo robím v Rajeckých tradične, tak je to príchod s minimálnou časovou rezervou. Rátam si to večer: ranná príprava, raňajky, cesta, a hoci som z matematiky maturoval, výsledok je každý rok rovnaký – príchod cca 40 minút pred štartom. Výsledok? Zobrať číslo, nachystať bike, krátky rozjazd a zrazu je 5 minút do štartu. Kde som? Samozrejme – vedľa na lúke. Opäť si nadávam, že robím tú istú chybu. Dnes, žiaľ, nie poslednú.
Štart, kde to ešte ide
Výstrel z pištole a vyše stovka pretekárov sa rozbieha. Využívam dedinský úsek a ťažím z výhod HT-čka – žiadny zadný tlmič, nižšia hmotnosť a slušné zrýchlenie. Podarí sa mi posunúť aspoň do polovice štartového poľa. Prvé stúpanie smerom na Stránske idem celkom svižne a aj podľa porovnania s minulým rokom mám lepšie časy. Tempo si ustálim a tlačím to hore dolinou.
Telo sa zahrialo, návleky idú dolu. Cítim však, že niečo nehrá – skupina mi uniká a tempo je akési vlažné. Opäť sa mi potvrdzuje, že keď idem v balíku, držím si tempo lepšie. Tentokrát som však viac vzadu – a platím za to.
Zjazd, kde to až tak nejde
Asfalt skončí a nasleduje lesná cesta – pri kríži viem, že sa to láme. Nasleduje zjazd, kde sa už výhody HT-čka rozplývajú. Full by tu výrazne pomohol. Hoci zjazdujem o pár sekúnd rýchlejšie ako minulý rok, stratu v stúpaní som nedobehol. Na zjazde to chce väčšiu prácu s telom, žiadne pohodlné „vozenie sa dole“.
Druhá dolina nad Kuneradom je ako cez kopirák. Idem sám, tempo si držím, ale chýba dynamika skupiny. Zjazd k zámku, následne švih do Kuneradu a cez chatky prichádzame k bufetu. Tu sa stredná trať odpája a my, „blázni“, si ideme dať ešte druhé kolo.
Výživa, chyby a nie práve skvelý nápad s tretrami
Na výživu som si dával pozor: gél pred stúpaním, hore ovocné želé. Tuhú stravu počas jazdy neobľubujem – keď musím žuť, už to nie je zábava. Pitie? Tu som si musel dať pár páuz, aj kvôli chladu. V dolinách bolo miestami len 8–9 °C, takže potreba vody smerom von bola naliehavejšia než smerom dnu.
A teraz moja najväčšia chyba – zmena obuvi. Kúpil som si rovnaké tretry ako predtým, len o pol čísla väčšie (viem, že to znie rozumne, ale staré boli trošku menšie). Mal som ich pár dní odskúšané, ale v deň maratónu som do nich ešte hodil ortopedické vložky. Výsledok? Po 30 minútach tlak na chodidlá, ktorý neustúpil ani po uvoľnení zapínania. Klasická školácka chyba – pred pretekmi sa nemení nič. Poznáme ju všetci. A predsa ju treba zažiť. Ideálne nie viackrát.
Druhé kolo a zbytočne ušetrený výkon
V druhom kole sa aspoň chvíľu doťahujem s jedným jazdcom – on mi uletí do kopca, ja ho dobehnem dole. Ale po druhom zjazde sa cítim až príliš silno. A tu mi to dochádza – šetril som sa zbytočne. Energia bola, len som ju nepustil von.
Na poslednom bufete si ešte dávam krátku zastávku, celkovo som stál trikrát. Potom už len plný plyn. Záver trate bol oproti minulému roku mierne zmenený – za mňa určite k lepšiemu. Polia pred Stránskym som si odmakal, našiel som najhladšiu stopu a podarilo sa mi dobehnúť zopár pretekárov, ktorí mi ušli na začiatku.
Aby to nebolo bez adrenalínu – pri prechode cez hlavnú cestu to skoro vyzeralo na letecký deň. Našťastie, reflexy zafungovali.
Cieľ, Garmin a zhodnotenie
Mal som nastavený cieľ v Garmine – malo to byť 3:40 h. V roku 2024 som mal 3:50 h, tak som si povedal, že aspoň o 10 minút lepšie. Neuvedomil som si ale, že trať bola mierne skrátená. Nakoniec: čistý čas 3:39:59, oficiálny čas 3:42:57. Cieľ podľa Garminu splnený, juchú! A víťaz pretekov mi „ušiel“ o menej ako hodinu, čo môžem brať ako úspech. Minulý rok to bolo cez hodinu.
A zhodnotenie? V stúpaniach som držal nižšie tempo než minulý rok, hoci som mal HT. Zjazdy boli fajn, ale bez výrazného zisku. Stratégia získať v kopci a nestratiť v zjazde sa rozplynula. Trinástka na štartovom čísle mi síce priniesla šťastie v podobe bezproblémových pretekov, ale aj jasný signál: o rok žiadne zmeny na poslednú chvíľu. A hlavne – viac krútiť, menej šetriť. Lebo ak človek dôjde do cieľa s pocitom, že si ide ešte dať ďalších 30 km, tak niečo nevyužil naplno.
Výsledky a zázemie
Celkovým víťazom na dlhej trati s parádnym časom 2:44:27 sa stal Tomáš Višňovský. Medzi ženami dominovala Martina Krahulcová, ktorá prešla cieľom v čase 3:25:28.
Na strednej trati bol najrýchlejší Matěj Malý s časom 1:36:05 a z víťazstva sa tešila aj Miriam Šichtová s časom 2:01:29. Gravelistov bolo opäť viac a najrýchlejšie to preletel Marek Vykoukal s časom 1:44:59. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.
Organizácia dopadla ako vždy na výbornú. Skúsený tím okolo podujatia nenecháva nič na náhodu a zázemie v Rajeckých Tepliciach je už roky vysokým štandardom. Tento rok boli k dispozícii aj prenosné sprchy (tie pôvodné sa totiž rekonštruovali), umývanie bicyklov, plnohodnotné občerstvenie a sprievodný program v Škoda Village zabavil celú rodinu.
O 14:30 h sa začalo vyhlasovanie výsledkov, ktoré bolo zakončené tradičnou tombolou.
A ak niekoho ani po maratóne neprestalo lákať vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, mohol si rovno dať otužilecké kolo v tunajšom kúpalisku. Ale to už je iná disciplína…
A ja sa idem poučiť z chýb, aby som bol pripravený na ďalšie kolo série Škoda Bike Open Tour v Slovenskom raji 7. júna 2025.
Fotografie: Peter Regec
