Preteky, myslím si, netreba nejako obzvlášť predstavovať. No v krátkosti spomeniem hlavnú myšlienku podujatia, ktorou je umožniť hobby cyklistom zažiť pravú atmosféru pretekov Tour de France vo svojej krajine. Ak by vás zaujímal pohľad do zákulisia takéhoto podujatia, môžete si prečítať môj starší článok.
S podujatím som žil celý rok
V úvode roku 2024 som bol oslovený hlavným organizátorom Jozefom Pukalovičom, či by som sa stal jedným z trénerov L’Etape pre oblasť Žiar nad Hronom. Túto funkciu som s radosťou prijal a snažil som sa raz mesačne organizovať komunitné jazdy, v rámci ktorých bolo prioritným cieľom edukovať hobby cyklistov a pripraviť ich na jazdu vo veľkom cyklistickom pelotóne, aby na pretekoch nemali problém pri pohybe v tak veľkom balíku. V rámci tohto obdobia teda pravidelne prebiehali tréningy a komunikácia v našej skupine. Ani som sa nenazdal a bol tu deň D.
Víkend plný cyklistiky štartuje
Pred rokom som dal prednosť „Dubničáku“, a tak som ešte nové zázemie v rámci OC Eurovea nevidel. Bol som preto veľmi zvedavý, ako to tam celé bude vyzerať. Piatkové úvodné akcie pre pracovné povinnosti bohužiaľ vypúšťam a v sobotu okolo 12:00 hod. nakladám bike aj celú rodinu do auta a vyrážame smer Bratislava. Po príjazde sa ideme ubytovať a následne sa presúvame na miesto do L’Etape village, kde v rámci sprievodného programu máme na pódium vystúpiť aj tréneri z jednotlivých oblastí Slovenska.
Musím povedať, že situovať village do Eurovei bol super nápad. V prostredí pri Dunaji to nemalo chybu, v rámci tohto zázemia si aj moji krpci prišli na svoje a maminke nemrnčali, keď som sa odbehol prezentovať a vybaviť si povinnosti v rámci spolupráce. Bolo vidno, že sprievodné akcie, stánky a hlavne aj ľudia, ktorí rozprávali na pódiu, zaujali širokú verejnosť, ktorá si prišla možno len nakúpiť, čo je úplne super.
V rámci rozhovoru nás vyspovedali Junior spolu s Cepom a myslím si, že otázky, ktoré kládli, boli trefné a k veci. Aj hobby jazdci či začínajúci cyklisti sa tak mohli dozvedieť mnoho zaujímavostí nielen z tréningového procesu cyklistov.
Po týchto úvodných akciách sa idem s dobrým pocitom ešte navečerať a prejsť s rodinkou popri Dunaji – a potom už smer hotel.
Príprava biku
Tento rok jazdím na novom španielskom aero bicykli. Aj napriek tomu, že je to aero model, tak „španielski soudrozi udelali chybu“ a od výroby naň osadili len hrubú pílu s 50 zubmi. V bežnom tréningu mi to vôbec neprekážalo, keďže 90 % jázd jazdím sám, no tu v balíku by mi 50 zubov bolo určite málo. Montujem teda 52-zubový prevodník. Keďže trať je členitá, volím 45 mm kolesá FFWD. Ešte nalepím čísla a bicykel je ready.
Deň pretekov
Bohužiaľ, noc pre mňa nebola dobrá. Zle sa mi spalo, respektíve som skoro nespal. O pol 6 sa preberám z tohto bdenia dolámaný a necítim sa v pohode. Pomaly sa dávam dokopy a chystám sa na štart, ktorý je už o 07:00 hod. Vzhľadom na posledné dni horúčav tento neštandardný čas štartu vnímam pozitívne. Raňajky mi takisto akosi nesadli, ale zatiaľ si z toho nič nerobím, však do štartu je ešte viac ako hodina. Z hotela do Eurovei to mám 700 m, a tak o 06:30 hod. sadám na bike a presúvam sa tam.
Dnes to bude tortúra
V rámci podujatia sú na výber dve trasy – dlhšia RACE, ktorá má 112 km a 1650 výškových metrov, a kratšia RIDE so 60 km a cca polovičnou porciou výškových metrov. Ja som prihlásený na dlhšiu trasu. Za tie roky, ktoré som strávil v sedle bicykla, sa dokonale poznám a už pri zahrievaní viem, že to nebude dobré.
Žalúdok mám plný a nohy sú prázdne. To znamená, že sa mi nepodarilo stráviť energiu, ktorú som sa snažil v rámci nejakej fázy nacukrenia deň pred pretekmi prijať. Neprešla dobre cez tráviaci trakt a cítil som plný žalúdok. Pri príchode do village ešte rozmýšľam o ľahšej alternatíve, a to, že sa prehlásim na kratšiu trasu. Bohužiaľ, moje ego valcuje rozum i pocity a volím si ťažšiu cestu.
Konkurencia je už napohľad vysoká
Je len 06:30 hod. ráno a tu to žije ako na Václaváku. Aj to je jedinečná atmosféra týchto pretekov. Je to naozaj masové podujatie, ktoré združuje veľkú cyklistickú komunitu. Na štarte je viacero koridorov, do ktorých sa môže pretekár zaradiť podľa času, na ktorý si verí, že zajazdí. Ja som mal možnosť štartovať z ELITE koridoru, a tak som to využil.
Proti vyšvihaným 70-kilovým chlapcom tu pôsobím asi troška komicky, no hlavne mi ide o bezpečnosť a o to, aby som nezostal niekde zatvorený. Presne o 07:00 hod. štartujeme slávnostným štartom a presúvame sa cez most Apollo a Bratislavou smerom k ostrému štartu.
Slávnostný štart si ešte užívam
Bratislava ako mesto sa mi až tak nepáči. V bežnom dni pôsobí na mňa preplnene, nervózne a chaoticky. No dnes ráno je všetko inak. Mesto je prázdne, doprava uzavretá a tým, že prechádzame cez najkrajšie časti mesta a do toho ešte vychádza slnko, tak vzniká naozaj jedinečná atmosféra.
Priebeh pretekov
Po prechode ostrým štartom je po atmosfére ☺. V balíku počuť cvak, cvak, cvak a už sa valí 60-tkou. Trošku si pripadám ako za mladých čias, keď som jazdil juniorský svetový pohár. Našťastie pohyb vo veľkom pelotóne mám zvládnutý, a tak takzvane pilotujem niekde v tretej lajne a v podstate sa vozím. Pelotón celkom letí a cítiť aj nervozitu, no našťastie to nikde nepadá. Viem, že na kopec Strmina, kde sa to bude deliť, je cca 50 minút, a tak šetrím všetky sily.
Na „gurmána“ do nie dobrého žalúdka dávam ešte gél. 50 minút je za nami a rútime sa na Strminu. Mám otestované, že okolo 8 minút udržím výkon 453 W. No dnes zjavne nie je môj deň, do kopca som narazil ako Titanic na ľadovec a už v druhej minúte uberám na 400 W. Začína ma páliť žalúdok a viem, že moje pretekanie dnes sa skončilo a začína sa survival.
Strminu prejdem v závere čelnej skupiny, ale necítim sa dobre, a tak sa odpájam. Potom idem dlho sám a niekde pred Pezinkom má dobieha početná skupina. Nie som ten typ, ktorý by pretekanie bral už nejako vážne, ale v tento deň nie som na tom dobre ani psychicky. Myslel som si, že som niekde okolo 300. miesta. Viac-menej som už bojoval len sám so sebou, či nezosadnem z biku a nenastúpim do zberáka.
Aby toho nebolo málo, tak sa ozvala staršia záležitosť a z toho, že som sa musel premáhať a zatínať zuby, mi vyskočila sánka. Čiže aj pitie ma začalo bolieť, keďže sa mi nedalo dobre otvoriť ústa. Zosadám preto z biku, nahadzujem si sánku späť a pokračujem ďalej.
Potom si vravím: „Veď o nič nejde.“ Pokračujem v tréningovom tempe s tým, že som chcel ostať v početnej skupine, ktorá ma dobehla. Po zjazde z Pezinskej Baby, pri prejazde cez vinice, sa v tejto skupine začalo nastupovať. Na to som už proste nemal náladu, a tak si idem svoje tempo. Paradoxne mi už nie je zle, ale proste to nejde.
Prejazdy lesíkom, ktoré smerujú pod Kamzík, si už začínam užívať, ide sa po tieni, všade pri trati fandia ľudia, a tak ma to znovu začína baviť. Konečne prichádzam pod Kamzík, ešte 3 km sa do kopca zatnem a som v cieli. Síce som si myslel, že som úplne posledný, no nakoniec finišujem na 49. mieste v kategórii z nejakých 300 ľudí, čo vzhľadom na okolnosti asi nie je zlé.
Po pretekoch si pripadám trošku ako schizofrenik. Za 03:15 hodiny v sedle bicykla som si prešiel naozaj rôznymi stavmi – od bezmocnosti a vyčerpania po návrat radosti a eufórie z bicyklovania. Musím povedať, že už dávno sa mi na pretekoch nešlo takto zle. Preto som rád, že som to nevzdal a dokončil som.
Za mňa rozhodne najlepšie, čo doma máme
Aj napriek mojej kríze som si podujatie užil a myslím si, že na Slovensku nemá žiadnu konkurenciu. Áno, hejteri možno povedia, že sú to majstrovstvá galaxie. To je možno pre pár jedincov pravda, no keď to zoberiem komplexne, tak dávam klobúk dole pred organizátormi. Už len vybaviť povolenia, uzavrieť cestu a nachystať trasu na takej vysokej úrovni sa radí na Slovensku do kategórie sci-fi.
Okolo podujatia je počas celého roka neskutočný marketing, ktorý sem pritiahne komunitu skoro 1000 cyklistov rôznych vekových a výkonnostných kategórií. To je z môjho pohľadu obdivuhodné. Som rád, že som sa mohol stať súčasťou tohto podujatia ako tréner pre oblasť Žiar nad Hronom a znovu sa zúčastniť pretekov a užiť si atmosféru Tour de France tu doma na Slovensku.
Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.
Zdroj fotiek: Fotoalbum autora, Becool L´Etape
