Mnohí by ho možno označili ako „toho druhého Sagana“. No v skutočnosti je na našej cyklistickej scéne jednou z najvýraznejších osobností. Práve vďaka nemu a jeho podpore sa totiž jeho mladší brat Peter rozhodol nezvoliť si ako svoj šport futbal, ale cyklistiku. Napokon po jeho boku strávil celú svoju pätnásťročnú kariéru.
Z horského bicykla na cesťák
Spolu s Peťom začínal Juraj ešte ako mladík na horských bicykloch, čo mu do jeho ďalšej kariéry prinieslo množstvo výhod, najmä v podobe vycibrenej techniky jazdy v zákrutách, či na mokrom povrchu. Napokon však predsa len zvíťazila cesta a v roku 2007 sa vo svojich devätnástich rokoch stal profesionálom po tom, ako podpísal zmluvu s tímom Dukla Trenčín-Merida. Cez ďalší francúzsky kontinentálny tím sa aj vďaka Peťovej podpore dostal do tímu, kde jeho mladší brat už pôsobil, Liquigasu, neskôr známeho ako Cannondale Pro Cycling Team.
Vždy s Peťom
Po zániku Cannondale-u prestupujú obaja Saganovci do tímu Tinkoff-Saxo a začína sa nielen Peťova, ale aj Jurajova „zlatá éra“. Hoci nevyhrával preteky ako na bežiacom páse po vzore svojho mladšieho brata, najmä na jednodňovkách mu pravidelne „kryl chrbát“ a pričinil sa k množstvu jeho víťazstiev. Spomedzi nich možno hádam najviac vypichnúť tri tituly majstra sveta za sebou, kde fungoval tím v zložení Sagan-Sagan-Baška-Kolář, či už za éry Tinkoffu, alebo neskôr Bory.
Najväčšie úspechy kariéry
Jeho meno by sme márne hľadali pri víťazoch veľkých pretekov a jarných klasík, hoci práve tu sa mnohokrát uplatňoval a niekedy si dokázal pripísať pekné umiestnenie – viď 14. miesto na Gent-Wevelgem v roku 2017. Za veľký úspech sa dá určite považovať aj to, že sa v tom istom roku dostal na súpisku tímu Tinkoff-Saxo na Tour de France, hoci po Peťovej diskvalifikácii ju takisto opustil v deviatej etape. Najvýraznejšími písmenami sa však zapísal do histórie našich „majstrákov“, ktoré ovládol štyrikrát – v roku 2016, 2017, 2019 a 2020.
Možno by sa dalo povedať, že Juraj strávil kariéru v Peťovom tieni. No ak sa zvykne hovoriť „za každým úspešným mužom stojí žena“, v tomto prípade môžeme pokojne ženu nahradiť bratom. Cyklistika je totiž tímový šport a žiadny cyklista nie je až tak dobrý, aby dokázal víťaziť bez podpory spoľahlivého tímu. Juraj spoľahlivým domestikom bol, či už na jeho obľúbených klasikách, alebo aj v kopcoch. Hoci ho už v profi pelotóne neuvidíme, držíme mu palce v jeho ďalšom napredovaní a možno aj vychovávaní ďalších „Saganov“.
Titulná fotografia: Igor Stančík
