• SVK

Majstrovstvá sveta v e-MTB 2022 – Peter Sagan ako ho nepoznáme

Napísal WeLoveCycling

Peter Sagan nám už dlho ukazuje, že má rád cyklistiku vo všetkých jej podobách a nezľakne sa žiadnej výzvy. Okrem „cesťáku“ sme ho mohli vidieť aj pretekať na horskom bicykli na olympiáde v roku 2016, či na gravel pretekoch Unbound Gravel pred tohtoročnou Tour de France a tým jeho dobrodružstvá v teréne zďaleka nekončia.

Vo francúzskom Les Gets sa totiž konali majstrovstvá sveta v horskej cyklistike. Historicky štvrtýkrát sa na nich predstavili aj jazdci na e-bikoch. Prostredie horskej cyklistiky Saganovi vôbec nie je neznáme. Veď práve jej sa venoval ešte predtým, ako „prebehol“ na cestu a zaznamenal aj niekoľko pekných výsledkov. Najvýraznejším bol asi juniorský titul majstra sveta z roku 2008.

Motivácia, bike a tím

Už na začiatku sa Peťo vyjadril, že nebude konkurencieschopný a zúčastniť sa plánuje kvôli podpore kamarátov a sponzorov. Okrem toho si chcel vyskúšať niečo nové, stretnúť fanúšikov a zavďačiť sa im za podporu a v prvom rade sa zabaviť, o čom svedčia aj jeho slová: „Bude to párty.“ 

Specialized mu pre túto príležitosť prichystal karbónový e-bike v mullet prevedení. S-Works Turbo Levo s motorom Specialized Turbo Full Power System 2.2, integrovanou batériou s výkonom 700 Wh, vidlicou FOX Float 38 Factory, teleskopickou sedlovkou RockShox Reverb AXS, radením Sram Eagle AXS a brzdami Magura MT7. 

„Spolubojovníkov“ na trati mu robili Martin Knapec a Ľuboš Staňo – tých mnohí poznáme zo sveta endura a zjazdu a takisto Filip Sklenárik, ktorý sa venuje XC aj enduru. 

XC trať a tréningy

MS v e-bikoch sa jazdili na tej istej trati, ako neskôr aj XCO, s jediným rozdielom – pretekalo sa v protismere. To znamená, že množstvo umelých skokov bolo treba absolvovať smerom nahor, čo si vyžadovalo vycibrenú techniku, prihliadnuc aj na to, koľko kíl mali jazdci „pod zadkom“. Prirátame množstvo koreňov a prírodných prekážok a získame pomerne náročnú trať, na ktorej sa napokon makalo hodinu. 

Tréningy boli suché, no aj napriek tomu sa Peťo vyjadril, že to bola „silná káva“ s tým, že oproti ceste sa omnoho viac využíva horná časť tela, na čo nie je zvyknutý. Rozdiely robí aj hmotnosť jazdcov a v neposlednom rade, hoci e-bike istým spôsobom pomáha v jazde do kopca, dlho sa ide „na hrane“, čo koniec koncov dokazoval aj jeho najvyšší tep za posledných desať rokov – 190 úderov za minútu. Veľa sa hovorilo aj o predpovedi počasia, keďže na piatkové preteky hlásili dážď, čo znamenalo úplne iné podmienky na trati. 

Blato a pády

…a predpoveď nesklamala, pretekári sa v piatok skutočne postavili o 11:30 na mokrú trať. Aj náročné podmienky spôsobili, že sa Peťo nevyhol pádom (na zemi sa ocitol trikrát). No nejednalo sa o nič závažné a vždy dokázal pokračovať ďalej. V konkurencii ďalších tridsiatichštyroch cyklistov z toho napokon bolo pekné 16. miesto. Tým sa stal najlepším Slovákom v pretekoch a na víťazného Jeromeho Gillouxa stratil 5 minút a 27 sekúnd. Pomerne tesne za ním, na 18. mieste skončil Ľuboš Staňo, Filip Sklenárik skončil 24. a Martin Knapec 27.

Neostáva nám iné, ako Peťovi zagratulovať k peknému výsledku v disciplíne, v ktorej sa v súčasnosti inak veľmi nepohybuje a popriať veľa šťastia do ostatku sezóny. Aj takýmto spôsobom nám ukazuje, že e-biky predsa len nie sú „motorky“ a človek si na nich poriadne „zamaká“, keď treba. No čo je najdôležitejšie, priniesli mu množstvo zábavy a Peťo znova len potvrdil svoje slová spred pár rokov: „Why so serious?“

Titulná fotografia: Martin Domok/sport24.sk
Text bol usporiadaný Masterarbeit schreiben lassen