Ešte len 24-ročný Holanďan, Mathieu van der Poel, má aj napriek jeho nízkemu veku za sebou úspechy, ktoré by mohli čestne zdobiť životopis aj vyslúžilých pretekárov. Pochádza z rýdzo cyklistickej rodiny, pričom jeho otec má na svojom konte dve víťazstvá v etapách na Tour de France, zatiaľ čo jeho starým otcom je R. Poulidor, víťaz španielskej Vuelty a trojnásobný druhý pretekár v celkovej klasifikácii na Tour de France. Čo viac povedať? Cyklistiku ma jednoducho v génoch.
Samotný Mathieu boduje v cyklistickom svete už od útleho detstva. Prvým hodnotným víťazstvom bol zisk národného dresu v cyklokrose na prelome sezón 2009/2010, vtedy ako kadet mal ešte len 14 rokov. V nasledujúcich sezónach sa vrece s jeho úspechmi doslova roztrhlo. Majster Holandska v časovke v mládežníckej kategórii v roku 2010, juniorský majster sveta v cyklokrose, európsky majster sveta v cyklokrose, národný majster sveta v cyklokrose, majster sveta v cestnej cyklistike, víťaz niekoľkých medzinárodných tour – Ronde des Vallées, Trophée Centre Morbihan, Baltic Chain Tour či nespočetné víťazstvá v cyklokrosovej najvyššej lige.
Avšak aj napriek takýmto skvostným výkonom sa nedostal do priamej pozornosti širšej cyklistickej verejnosti mimo hraníc Holandska či Belgicka. Prelomovými momentami bol nielen prechod do elitnej kategórie mužov v roku 2014, aj keď podľa veku mal patriť medzi pretekárov do 23 rokov, ale aj následná participácia na najprestížnejších cestných a horských podujatiach na svete. V cyklokrose získal titul majstra sveta za sezónu 2014/2015 a 2018/2019, v cestnej cyklistike v roku 2018 zvíťazil na národnom šampionáte a v nasledujúcej sezóne si už obliekal modro-bielo-červenú trikolóru. Otázkou však bolo, či sa tomuto dresu dostane dostatok pozornosti na najvychytenejších podujatiach práve v cestnej cyklistike. Mathieu a jeho tím dokázali všetkým, o čom mnohí iba snívali.
Sezóna 2019 – ovládnutie jarných klasík
Po náročnej zimnej cyklokrosovej sezóne na prelome roka 2018/2019, kedy, ako sme už uviedli, získal majstrovský dres a k tomu 28 zlatých medailí z jednotlivých podujatí, nastúpil hneď v úvode jari medzi pretekárov cestného profi-pelotónu v drese tímu CORENDON-CIRCUS. Aj keď tento celok mal len kontinentálnu licenciu, teda nebol zaraďovaný do pretekov primárne, ako tomu je pri tímoch World Tour, usmialo sa na nich šťastie. Pôvod tímu v Belgicku garantoval dodatočné miesto na práve belgických klasikách, akými boli Gent-Wevelgem, Dwars door Vlaanderen, Okolo Flámska, Brabantský šíp a dokonca aj Amstel Gold Race. Stratil sa teda v dave profesionálov? Dozaista nie. Tri víťazstvá a dve štvrté miesta, to je bilancia cyklokrosového majstra sveta, ktorý sa prvým rokom pohybuje medzi tými najlepšími.
Najprv to bolo na Dwars door Vlaanderen, kedy si 50 kilometrov pred cieľom našiel cestu z pelotónu do prvej skupiny a následne v cieľovom šprinte nedal šancu ani takým menám ako B. Jungels či T. Benoot (víťazovi minuloročnej Strade Bianche).
Na Brabantskom šípe sa opäť nebál sám niekoľkokrát zaútočiť z čela pelotónu a doskočiť si do čelnej skupiny tak necelých 60 km pred koncom, ako aj v kľúčovom momente, 12 km pred cieľom. Po tom, ako eliminoval viaceré ataky zo štvorčlennej skupiny, v ktorej bol aj J. Alaphilippe či T. Wellens, znova predviedol neprekonateľný šprintérsky výkon.
Posledné a snáď najcennejšie víťazstvo súčasnej sezóny sa udialo na jeho domácej, holandskej pôde. Amstel Gold Race je jednou z posledných klasík jarnej sezóny, na ktorej doposiaľ nezvíťazil ani P. Sagan. M. van der Poel však v skvele rozbehnutom priebehu tohto roka asi nechcel na nič čakať a podmanil si aj túto hviezdu. Cesta to nebola jednoduchá. Počiatočný 11-členný únik si počas pretekov vypracoval minútový náskok na pelotón. Vyše štyridsať kilometrov pred cieľom do útoku zavelil van der Poel. No ani razantný nástup nezmenil nič na dominancii prvej skupiny. Chlieb sa lámal až v poslednej desiatke – tu už Mathieu na nič nečakal a svojím nedolapiteľným tempom zbieral jedného odpadlíka z čelnej skupina za druhým. Nervydrásajúci záver však potvrdil jeho takmer nadľudské schopnosti. Po tom, ako dotiahol túto skupinu až na posledný kilometer, z prvého miesta prešprintoval aj dovtedajších lídrov – Alaphilippa, Fuglsanga a Kwiatkovského a zvíťazil tak v domácom prostredí.
Na prvé priečky aj v horskej cyklistike
Aby toho nebolo málo, Mathieu v minulej sezóne okúsil aj chuť svetového pohára v cross-country. Hneď od úvodu bol favorizovaným jazdcom, predovšetkým kvôli jeho technickým zručnostiam a výkonnosti, obzvlášť na tratiach v trvaní okolo jednej hodiny. Aj keď v roku 2018 nezískal žiadne víťazstvo, nebol to vyslovene neproduktívny rok. Tri tretie miesta a dve štvrté na svetových pohároch a tretie miesto na majstrovstvách sveta predčili očakávania aj zarputilých skeptikov. Nikto však netušil, že hneď v nasledujúcej sezóne bude siahať na to najcennejšie.
A skutočne sa tak stalo. Už v prvom kole SP v nemeckom Albstadte zaznamenal druhé miesto. To bolo predstupňom do nasledujúceho víkendu, v ktorom nekompromisne zaútočil v poslednom stúpaní a nedal šancu ani majstrovi sveta, N. Schurterovi. Prišiel si po debutové víťazstvo na českej pôde v Novom Měste na Moravě. Aby toho nebolo málo, začiatkom augusta v nabitej konkurencii zvíťazil aj na európskych majstrovstvách a o týždeň na to aj na ďalšom svetovom pohári v talianskom Val di Sole.
Kariéra van der Poela sa síce ešte len „začína“, avšak takýmto tempom už o pár rokov nebude mať čo vyhrávať – len obhajovať predošlé triumfy. Presedlá niekedy na cestnú cyklistiku a skúsi aj veľké etapové preteky typu Grand Tour? Alebo ostane verný jednodňovým podujatiam? Blízka budúcnosť ukáže, či si na tohtoročných majstrovstvách v cestnej cyklistike neodnesie aj dúhový dres „champion du monde“…
