U nás vo We Love Cycling rozumieme tomu, že rovnaká vášeň, ktorá nás spája, nás zároveň robí jedinečnými. Za každým cyklistom je príbeh. Či už je to príbeh vytrvalosti, hladu, objavovania alebo dobrodružstva, keď si vysadnete do sedla, možnosti sú neobmedzené. Každý má svoj vlastný, jedinečný, inšpirujúci príbeh, iný od ostatných. Tu je niekoľko z nich, ktoré nás robia hrdými na to, čo robíme.

Jazdím, aby som mala na čo spomínať

Renee si je istá, že nákup bicykla bolo to najlepšie rozhodnutie, aké kedy urobila. Horská cyklistika ju priviedla k novej skupine ľudí, ktorí sú jej teraz ako rodina. Okrem fyzických, mentálnych a sociálnych výhod vie, že na tieto zážitky bude o pár rokov s radosťou spomínať.

Milujem, že ma cyklistika zoberie na miesta, ktoré väčšina ľudí nevidí. Zbožňujem dobrodružstvo a zážitky, ktoré vytvára.

Jazdím, aby som zvýšil povedomie

V roku 2016 Steven založil Cycling for Autism – neziskovú organizáciu, ktorá sa zaoberá zvýšením povedomia o ochorení, ktoré ovplyvnilo milióny rodín po celom svete. Cyklistika mu pomohla prekonať osobné limity spolu s možnosťou podporiť jeho koníčkom niečo, čomu verí.

Každý 150. človek trpí autizmom. To je veľká skupina a ja jazdím, aby som zvýšil povedomie a prijatie tejto choroby.

Jazdím pre lásku

Joanie začala jazdiť, aby zdieľala s priateľom vášeň k cyklistike. Rok na to sa pustili do Spring Classic Milan-San Remo, kde dokončili 295 km za 9 hodín. Umiestnila sa na 2. mieste spomedzi žien a trvá na tom, že tento výkon bol o to sladší, že ho zdieľala s niekým, koho miluje.

Či je to beh alebo cyklistika, najdôležitejšie je milovať šport a zdieľať to s niekým.

Jazdím, aby som nezabudol

Pred 8 rokmi Andre-mu diagnostikovali chronické ochorenie, ktoré spôsobuje slabosť svalov. Ako jeho telo chablo, bolo pre neho ťažké hľadať motiváciu jazdiť. To sa zmenilo, keď v roku 2017, po tom, ako jeho žena zomrela na rakovinu vo veku 39 rokov, si uvedomil, že si chce uctiť spomienku na ňu tým, že vyťaží zo svojho života čo najviac. Vrátil sa na bicykel a opäť prepadol tejto vášni. Tento rok najazdil vyše 1 800 km cez Švédsko, aby si pripomenul, že tadiaľ spolu jazdili.

Keď mi zomrela žena, nebolo cesty späť. Bolo mojou povinnosťou užívať si život!

Jazdím, aby som prekonala strach

Odkedy videla ženské MTB na Olympijských hrách v roku 2016, Jenny vedela, že to chce vyskúšať. Rok na to jej diagnostikovali rakovinu a podstúpila intenzívnu liečbu, po ktorej zostala oslabená na tele i na duši. Predsavzatá prekonať tieto limity si spomenula na jej sen o horskej cyklistike a kúpila si bicykel. Každou jazdou sa stávala silnejšou a silnejšou a budúci rok sa zúčastní prvých pretekov.

Rakovina roztrhala moje sebavedomie na kúsky. Využila som cyklistiku na vybudovanie odvahy a prekonávanie strachu.

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.