V minulom článku sme si trochu priblížili toto jedinečné podujatie. Rovnako ako minulý rok, aj v súčasnej „edícii“ sa ho zúčastnilo takmer 15 000 jazdcov a We Love Cycling v spolupráci so značkou ŠKODA, pomohlo siedmim amatérskym jazdcom byť medzi nimi.

Zdieľať:

Výsledky nášho tímu:
– Elvind Olsen – 503 miesto, čas 06:27:57
– Alexis Enault – 732. miesto, čas 06:38:43
– Michelle Lee – 737. miesto, čas 06:38:58 (9. miesto medzi ženami)
– Lukasz Wyczesany – 794. miesto, čas 06:41:04
– Norberto Sánchez Palazón – 4035. miesto, čas 08:09:58
Vladimír Socha (Slovensko) – 5060. miesto, čas 08:32:20
– Sophie Sundstrom – žial nedokončila pre zdravotné problémy

Prinášame vám aj rozhovor s výhercom súťaže o účasť na l’Étape du Tour zo Slovenska – Vladimírom Sochom.

Predstavte sa prosím trochu ako cyklista. Jazdíte vyslovene pre radosť alebo si aj rád „zatrénujete“, prípadne sa zúčastňujete aj na pretekoch?
Na bicykli jazdím od detstva, ako dieťa ma bicykel veľmi bavil, čo mi zostalo dodnes. Cyklistika mi dáva slobodu a možnosť odreagovať sa od každodenných problémov. Jazdím aj MTB, ale viac preferujem cestu, ktorá mi dáva možnosť prekonávať väčšie vzdialenosti, viac si to užívam. Kedže som z Bratislavy, tak moje výjazdy smerujú väčšinou do susedného Rakúska, kde sú kvalitnejšie cesty a ohľaduplnejší vodiči. Denný nájazd mám okolo 100-150 km. Jazdím skôr pre vlastné potešenie, ale pravidelne sa zúčastňujem cyklomaratónu Bratislava – Jasná, čo je 315 km za jediný deň. I keď som sa ho tento rok zúčastnil už po siedmykrát, vždy mám pred tou vzdialenosťou veľký rešpekt a poctivo sa naň pripravujem, napr. 1,5 dňovým výjazdom z Passau do Bratislavy, čo je 400 km. Cyklomaratón patrí údajne medzi najťažšie v Európe, čo do prekonanej vzdialenosti za jeden deň. Ako športovec som všestranne zameraný, takže na poctivý cyklotréning na pretekanie neostáva veľa času, venujem sa aj iným športom ako je hokej, bežky a inline.

Aká bola najväčšia motivácia to skúsiť? Napadlo vám niekedy, že sa stanete súčasťou takéhoto podujatia, resp. priamo kópie jednej z etáp Tour de France?
Sen každého, či už amatérskeho alebo hobby cyklistu, vrátane mňa, je zúčastniť sa aspoň ako divák na pretekoch celosvetovej úrovne. Ja som mal to šťastie, že som sa ho mohol zúčastniť aj aktívne. Začalo sa to „nevinným browsovaním“ na fb stránke portálu We Love Cycling a priznám sa, že mi ani vo sne nenapadlo, že budem jedným zo siedmich výhercov tejto súťaže. A predsa! Už mi ostávalo sa len doma „vypýtať“, keďže sme mali v tom čase 6-týždňového syna Lea. Moja úžasná manželka mi dala okamžite zelenú, iná možnosť nebola :). Už len zbaliť bicykel a čakať na organizované pokyny k odchodu.

Pred čím ste mali najväčší „rešpekt“? Dĺžka, prevýšenie, jazda v balíku…
Priznám sa, že nemám moc vrchárske ambície, tak to bolo určite prevýšenie, resp. dve náročné stúpania v druhej polovici etapy, kde som naozaj siahol na dno svojich síl, ale to sebazaprenie stálo za to.

Ako prebiehali samotné preteky? Zastihla vás nejaká kríza alebo šlo všetko ako po masle?
Budíček o 4:00. Na štart sme dorazili medzi prvými, tak sme si v koridore hodinku pekne postáli, stihli sme aj zopár pamätných momentiek. O 7:00 bolo odštartované. To, že sú to naozaj preteky, bolo jasné hneď od začiatku, moja priemerka bola prvých 50 km cez 40 km/h. Na tých pár hodín spánku to bolo celkom slušné tempo. Roviny striedali ostré serpentíny, prevažne s klesaním, sem-tam malé stúpanie. Prvých 100 km bolo v podstate po rovine, bez väčších stúpaní, s krásnou scenériou, najmä v okolí jazera Lac de Serre-Poncon. Tam začínala aj krátka meraná horská prémia. Tu sa mi už išlo celkom dobre, žiadna kríza, sily som si šetril na prvé z dvojice stúpaní na Col de Vars. Prvú zastávku som mal na občerstvovačke po 100,2 km. Tá mi pripomínala skôr hodový jarmok, ponuka bola naozaj veľmi pestrá. Začalo to hrozienkami, čokoládou a pokračovalo syrmi, praclíkmi, ale samozrejme boli tam aj energetické tyčinky, gély, ovocie aj iontové nápoje. Doplnil som zásoby a pokračoval som za svojím snom menom Col d´Izoard.

Na 116. km sa cesta mierne zdvihla, doplnil som ešte posledné zásoby vody a psychicky sa popri šliapaní pripravoval na prvý výstup na Col de Vars (2 108 m). 10 km pred vrcholom sa cesta neúprosne postavila a nezostávalo mi nič iné, len vyjsť na vrchol. Tu už išiel každý za seba, všetci sme fučali, teplota cez 30°C a páliace slnko do chrbta na nálade nepridali. Podarilo sa, som hore. Nohy na kašu a ten pocit, že cieľ je ešte ďaleko a ešte vyššie, stál za to… Chvíľa oddychu a nasledoval dlhý zjazd, kde si aspoň trochu nohy oddýchli, naozaj to potrebovali. Po peknom zjazde sme vošli do malebnej dedinky, kde už čakala obrovská divácka základňa, atmosférou veľmi podobnou na Tour de France. Medzi nimi nechýbali ani ľudia z nášho organizačného tímu, ktorí nás prišli povzbudiť, priznám sa, potešilo. Som 20 km pred cieľom, predposledný „nákup na jarmoku“, zmobilizovanie všetkých síl a pozvoľné stúpanie medzi skalami k záverečnému stúpaniu. 8 km pred cieľom, posledný krátky oddych, doplnenie vody. Tu som si povedal, že to už hore aj dotlačím, ak by bolo treba. Tu začala tá pravá TdF atmosféra, pravej horskej etapy, karavany popri ceste a krátke kľukaté nekonečné serpentíny. Nohy už išli z posledného, cieľ na dosah. Posledný kilometer, posledná zákruta, vyhral som! Sám nad sebou.

Aká bola okolitá atmosféra? Mali ste pocit, že ste skutočne na etape Tour?
Ako som už spomenul, diváci popri ceste dotvárali tú skutočnú atmosféru pretekov ako na Tour de France, nechýbali kravské zvonce azda všetkých veľkostí, rapkáče, transparenty, zažil som aj mexickú vlnu, samozrejme, nemohol chýbať ani populárny čert v podaní Dietra Senfta. V záverečnom, 8-kilometrovom stúpaní, boli odstavené karavany po oboch stranách cesty, čakajúce na štvrtkovú 18. etapu, ktoré dotvárali okolitú atmosféru Tour de France. Nechýbali tam ani fanúšikovské „osviežovačky“, kto chcel, dostal dávku z fľaše alebo rovno z hadice. Tľapnutie si s fanúšikmi popri ceste mi dodávalo energiu.

Máte nejaký zážitok, ktorý vám najviac utkvel v pamäti?
Najväčšie emócie vo mne zanechal príjazd do cieľa, zrazu zo mňa opadla tá ťažoba a cítil som obrovské uvolnenie a radosť, že sa mi podarilo prísť až na samotný vrchol Col d´Izoard (2 360 m). Tie emócie sú naozaj neopísateľné, azda spomeniem len, ako som na jedného pretekára vylial celý pohár coly, samozrejme nechtiac, zrejme od únavy :). Ešte stojí za zmienku jedna úsmevná spomienka, ako som na ceste zbadal 20 € bankovku, ale ruku na srdce, zastavíte sa na preteku v 40 km/h rýchlosti a vrátite sa po ňu…?

Plánujete niečo podobné v budúcnosti? Prípadne, aké sú vaše plány ako cyklistu? 🙂
Ak by bola taká možnosť, určite sa rád zúčastním podobných pretekov aj v budúcnosti. Už teraz sa teším na ďalšie cyklo výjazdy a samozrejme na ďalší, 26. ročník cyklomaratónu BA – Jasná 2018.

Radi by ste niečo dodali na záver?
Na záver by som sa ešte raz veľmi pekne poďakoval za skvelú organizáciu, výber pozitívne naladených účastníkov, a to Lucii Heverovej z agentúry Mustard a celému tímu ŠKODA – Janovi Hejnovi, Ondrejovi Gašparovi, Josefovi Matějovičovi Jirkovi Ježekovi a samozrejme We Love Cycling.

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.