Epický beh
Odkaz smeruje k dnes už ikonickému incidentu, ku ktorému došlo počas 12. etapy na Tour de France 2016 na svahoch Mont Ventoux, známeho aj ako „Obor z Provence“. Nehoda s televíznou motorkou, ktorú spôsobil nápor davu, zničila Froomov bicykel približne 1 km pred cieľom. S náskokom len 25 sekúnd pred Adamom Yatesom v celkovom poradí sa Froome pustil do behu hore kopcom v nádeji na zázrak alebo aspoň na náhradný bicykel.
Na otázku, ako sa na tento incident pozerá dnes, Froome v exkluzívnom rozhovore pre Škoda We Love Cycling prezradil, že z neho má „zmiešané pocity“.
„Teraz sa na tom určite dokážem trochu viac zasmiať,“ povedal. „Ale v tom momente to až také smiešne nebolo. Bol to skôr čistý chaos. Keď sa to stalo a ja som si uvedomil, že mám zničený bicykel len kilometer od cieľovej čiary, vedel som, že náhradný bicykel tak skoro nedostanem, pretože sprievodné vozidlo tímu bolo až za všetkými jazdcami, ktorých sme práve odtrhli. Tak som si pomyslel, že by som mal byť čo najbližšie k cieľu, keď ten bicykel dorazí. A jediný spôsob, ako to dosiahnuť, bol beh. Jednoducho som nemohol dopustiť, aby mi žltý dres unikol.“
A ani neunikol. Nakoniec dostal bicykel a etapu dokončil, no so stratou viac ako dvoch minút na Yatesa. Rozhodcovia však zasiahli a keďže k pádu došlo v dôsledku vonkajších vplyvov, rozhodli sa prideliť Froomovi rovnaký čas ako Baukemu Mollemovi, s ktorým jazdil, no ktorému sa podarilo najhoršiemu dopadu incidentu vyhnúť. Toto rozhodnutie ho vrátilo do čela pretekov a následne si dobehol po svoj tretí žltý dres z Tour.
Na otázku, či to bolo jeho najobľúbenejšie víťazstvo zo všetkých štyroch na Tour, Froome odpovedal: „Každá Tour mala momenty, ktoré boli špeciálne a vyčnievajú, ale úprimne si myslím, že prvý triumf v roku 2013 bol najúžasnejším zážitkom. Všetko bolo pre mňa nové, všetko bolo nepoznané. Keďže som si dal za cieľ vyhrať Tour už ako dieťa pri sledovaní pretekov a potom sa mi to podarilo, bol to jednoducho úžasný pocit. Takže si myslím, že tomu prvému sa naozaj nič nevyrovná.“
Nezabudnuteľný prvý žltý dres
Froome ďalej uviedol, že prvé víťazstvo na Tour človeku zmení život.
„Ako profesionálnemu cyklistovi sa vám po víťazstve na Tour de France určite zmení život,“ vysvetlil. „Ľudia sa na vás pozerajú v inom svetle a myslím si, že sa k vám kvôli tomu správajú inak. Máte viac povinností a spadnete do špeciálnej kategórie veľmi krátkeho zoznamu ľudí, ktorí kedy Tour vyhrali. A vo svete cyklistiky je to niečo veľmi výnimočné a je skutočným privilégiom byť súčasťou tohto zoznamu.“
Prvé víťazstvo na Tour bolo pre Frooma špeciálne aj z iných dôvodov, ktoré opäť súviseli s Mont Ventoux.
„Bol Deň pádu Bastily v roku 2013 a ja som mal na sebe žltý dres,“ spomína Froome. „Všetky francúzske tímy boli, samozrejme, extra motivované ukázať sa v tejto etape 14. júla, ktorej cieľ bol práve na vrchole Mont Ventoux. Túto etapu sa mi podarilo vyhrať s náskokom 30 sekúnd pred Nairom Quintanom. A korunu tomu nasadilo to, že ma v cieli čakala manželka. Zvyčajne na preteky veľmi nejazdila. Takže to bol pre mňa naozaj špeciálny moment – vyhrať v žltom drese na vrchole Mont Ventoux a mať tam aj svoju ženu, s ktorou som mohol tento zážitok zdieľať.“
Froome v minulosti povedal, že Tour bola „Svätým grálom cyklistiky“, čo bližšie rozviedol: „Nechcem nič uberať ostatným dvom Grand Tours, ale Tour de France je naozaj tá najväčšia,“ povedal. „Je to miesto, kde tímy chcú ten najlepší výkon, takže tam spravidla máte tú najsilnejšiu zostavu. A ak sa spýtate ktoréhokoľvek človeka na ulici: ‚Poznáte Tour de France?‘, aj keď ju nesleduje, pravdepodobne ju pozná. Zatiaľ čo si myslím, že o žiadnych iných pretekoch v kalendári sa to isté povedať nedá.“
„Ako profesionálny cyklista, ak by ste si mohli vybrať jedny preteky, ktoré chcete vyhrať, vybrali by ste si Tour. Je to skutočne obrovské privilégium a česť byť tým jediným chlapom, ktorý po troch týždňoch pretekania môže stáť na pódiu v Paríži so zdvihnutými rukami ako celkový víťaz pretekov.“
Milovať bolesť
Na víťazstvo na Tour de France potrebuje jazdec kombináciu fyzických schopností, odhodlania a mentálnej sily.
„Schopnosť vyrovnať sa s tlakom je obrovský prvok, pretože akonáhle sa dostanete do pozície, že si oblečiete žltý dres, do ďalšej etapy štartujete s terčom na chrbte,“ poznamenal Froome. „V podstate ste človek, ktorého treba poraziť, ste meradlom. Takže nosenie tohto dresu je obrovská česť, ale aj veľmi ťažká zodpovednosť a udržať si ho počas celých pretekov nie je ľahká úloha.“
Počas svojej kariéry sa zdalo, že Froome v brutalite Tour doslova rozkvital, akoby mu náročnosť výzvy dávala krídla – čo je dojem, ktorý sám potvrdil.
„Určite som počas rokov, kedy som bol najúspešnejší a cítil sa pripravený na Tour de France, vnímal, že som si takmer želal, aby to bolo ešte ťažšie,“ povedal. „Chcel som, aby to bolo čo najbrutálnejšie, pretože to boli tie časti pretekov v horských etapách, ktoré som dokázal kontrolovať a mal som pocit, že mám nad rivalmi prevahu.“
Priznal, že rovinatejšie etapy ho desili, pretože „tam bol prítomný každý, každý tam mohol byť a bola tam väčšia šanca na pád, väčšia šanca, že sa niečo pokazí. Zatiaľ čo keď som bol hore v horskom, naozaj náročnom teréne, vedel som, že je tam pravdepodobne len hrsť chalanov, ktorí so mnou dokážu reálne držať krok a vyzvať ma. Takže keď sa preteky stali náročnejšími, cítil som sa pohodlnejšie, ak to dáva zmysel.“
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Príkladný jazdec
Froome súťažne pretekal až do momentu, kedy ho tréningový pád na juhu Francúzska takmer stál život. Dňa 27. augusta 2025 vo vysokej rýchlosti narazil do obrubníka a hlavou napálil do dopravnej značky, pričom utrpel vážne zranenia, vrátane život ohrozujúceho natrhnutia osrdcovníka (vaku s tekutinou chrániaceho srdce), zlomeniny v spodnej časti chrbta a piatich zlomených rebier. V tom čase mal 40 rokov, práve absolvoval preteky Okolo Poľska a mal v úmysle pokračovať v súťažnej kariére.
Na otázku, prečo pri športe zostal tak dlho, odpovedal, že jedným z dôvodov bol fakt, že k cyklistike sa dostal veľmi neskoro.
„Myslím si, že profesionálom som sa stal až vo veku 24 rokov a videl som zopár jazdcov pretekať až do ich skorej štyridsiatky. Vždy som si hovoril: ‚Áno, chcem mať 40 ako cieľ.‘ To bol jeden cieľ, ktorý som si dal, keď som začal profesionálne pretekať.
Taktiež si myslím, že keď som už mal deti – mám dve deti, chlapca a dievča Kellana a Katie – cítil som, že im chcem byť príkladom. Chcel som, aby boli na mňa hrdé. Chcel som, aby ma videli pretekať a mohli tento zážitok zdieľať so mnou.“
Chris Froome potvrdil ukončenie svojej profesionálnej cyklistickej kariéry len niekoľko hodín po uskutočnení tohto rozhovoru. Keď sa ohliadneme za jeho kariérou, môžeme si byť istí, že bol príkladom nie len pre svoje deti, ale aj pre všetkých mladých jazdcov, ktorí chcú v tomto športe vyniknúť.