Niektoré maratóny rozhoduje technika, iné dlhé stúpania alebo správne rozloženie síl. V Topoľčiankach tento rok vstúpil do hry ešte jeden súper – teplomer.
Poslednú júnovú sobotu sa konalo v Topoľčiankach ďalšie kolo série Škoda Bike Open Tour. Je to štvrté kolo z celej série a organizátori si pre účastníkov pripravili na výber niekoľko tratí, aby si každý mohol zvoliť podľa náročnosti presne tú, ktorá mu najviac vyhovuje.
Konkrétne si každý mohol zvoliť teda jednu z týchto – 66 km dlhú trať s prevýšením 1 500 m, 46 km strednú trať s prevýšením 1 150 m, 23 km krátku trať s prevýšením 450 m a 14 km ŠKODA Family trať s prevýšením 270 m.
Ako to býva zvykom, najviac účastníkov sa prihlasuje na strednú trať a táto bola taktiež mojou voľbou aj pre tento rok, pretože mi vyhovuje najviac. Okrem bežných kategórií tu bola možnosť aj pre e-bikerov, pre ktorých bola určená rovnaká trať.
Celkovo sa tohto kola zúčastnilo 398 pretekárov, a aj keď nie všetci vyštartovali či dorazili až do cieľa, je to veľmi pekné číslo.
Zázemie, podmienky a štart
Tento rok okrem náročnosti tratí bolo výzvou pre účastníkov aj počasie, nakoľko teploty sa vyšplhali poriadne vysoko a teplo teda urobilo podujatie ešte viac náročným.
Samozrejme, podmienky sme mali všetci rovnaké, rozdiel bol len v tom, kto to ako zvládol a či mal dostatok vody.
Každopádne organizátori pripravili celé zázemie na vysokej úrovni, nechýbala oddychová zóna, umývanie bicyklov, sprchy, jedlo, pitný režim a všetko potrebné.
Prezentácia pred štartom prebehla bez problémov a rýchlo. Následovala klasická rutina, ako nahodenie štartovného čísla na bicykel, zobrať si fľaše s vodou, naplnenie vreciek gélmi, doplnkami na trať, samozrejme základný servis a tiež krátke rozjazdenie sa.
Po príchode k štartu boli ešte všetci skrytí v tieni, nikomu sa nechcelo zbytočne stáť na slnku. Až organizátor nás musel zvolať, aby sme sa postavili na štartovú čiaru.
Čoskoro zaznel výstrel, všetci sa rozbiehame a postupne opúšťame štadión. Nasleduje krátky presun po ceste, následne po šotoline, kde sa držím viac vzadu, ako by som chcel, ale tu nie je moc možností na predbiehanie sa.
Keď sa preteká s počasím
Po krátkej chvíli odbočujeme vpravo na asfalt, kde pridám a po ľavej strane sa dostávam úplne dopredu. Viem, že nasledovať budú single, kde je potrebné mať čo najlepšiu pozíciu.
Vôbec sa nejde pomaly, ale začne sa tvoriť postupne vláčik, v ktorom sa držím a na ďalšej asfaltke som v háku, snažím sa šetriť sily. Akonáhle sme však vošli do lesa, tak chalani z Beatme začali zrýchľovať, načo nereagoval nikto z chalanov predo mnou, a preto som sa za nimi pustil sám.
V stúpaní na Hrušov mi ale odskočili a v podstate sa v tomto momente už rozhodli preteky na prvých troch pozíciách. Ja som od tohto momentu šiel na 4. pozícii osamotený až po približne 30. kilometer. Trať je tu veľmi zaujímavá a striedajú sa tu rýchle úseky spolu so singletrailami, lúkami, lesnými cestami.
Na prvej občerstvovačke sa mi nedarí zobrať pohár s vodou, nakoľko nestojím a robil som to za jazdy. Po ďalšom asfaltovom úseku prichádza brod cez vodu, ktorý, ako som sa neskôr dozvedel, bol osudným pre viacerých pretekárov – nachádzali sa tam ostré panely a kamene, na ktorých vzniklo dosť defektov.
Nasledujúce stúpanie sa mi išlo celkom dobre, v lese, neskôr však už mimo lesa a po šotolinovej ceste, kde pražilo slnko, no vedel som, že čoskoro bude druhá občerstvovačka. Na tejto som spomalil výraznejšie, takže tu sa mi pohár s vodou podarilo zobrať a napiť sa. Teraz už ale viem, že bola chyba tu nezastaviť a nedoplniť vodu aj do fľaše.
Čoskoro mi začala voda dochádzať a chytajú ma kŕče, takže na 30. kilometri ma dobehol súper, ktorého som sa už nedokázal držať, a od tejto chvíle som musel ísť v kľudnejšom režime, aby som to zvládol až do cieľa.
Posledných 12 km som už bol úplne bez vody, takže v poslednom stúpaní ma dobieha ďalší súper, ktorého sa však chytím. Čoskoro nás dobehne aj kamarát, ktorý má ešte vodu a dá sa mi z nej napiť.
Chvíľu už tvoríme štvorčlennú skupinu, no po následnom zrýchlení a kamarátovom zaseknutí reťaze sa to rozpadá. Navyše ďalší jazdec ma púšťa pred seba, aby ma nebrzdil v zjazde, čo bolo celkom rozumné.
Do cieľa to bol už len kúsok, a teda som šiel v rámci možností naplno a cieľovú pásku nakoniec pretínam na piatom mieste.
Zhodnotenie
Toto podujatie opäť nesklamalo a bolo veľmi dobre pripravené. Čo sa týka počasia, tak to, žiaľ, organizátor neovplyvní a rovnako ako vysoké teploty by bolo zlé, keby pršalo. Myslím si, že každý, kto zdolal zvolenú trať a prišiel do cieľa, si zaslúži pochvalu a môže byť spokojný so svojím výkonom.
Ja som za daných podmienok veľmi spokojný a išlo sa mi nakoniec dobre, v čo som v tom teple ani nedúfal (ten, kto ma pozná, vie, že mi teplo moc nesedí). Určite odporúčam každému toto podujatie zaradiť do výberu aj do budúcej sezóny, tiež sa sem rád vrátim.
Víťazi a víťazky
Na dlhej trati (66 km, 1500 v. m) vyhral Tomáš Višňovský z Beatme Cycling Academy s časom 2:39:15. Nasledoval Peter Živčák z klubu Pro-body sport team s časom 2:48:05. Ako tretí došiel do cieľa Daniel Drga, Finančné centrum team, v čase 2:53:24.
Zo žien opäť dominovala úradujúca majsterka Slovenska Martina Krahulcová s časom 3:16:13. Keďže Janka Keseg Števková sa stále zotavuje zo zranenia, vyzývateľkami jej bola dvojica Veronika Čišecká z KUBICASPORT XC racing teamu a Brabora Jarinová jazdiaca za tím Dubeň Syndicate cycling.
Na strednej trati sa umiestnili jazdci z teamu BeatMe cycling team: Peter Červenec s časom 1:59:36, v tesnom závese za ním Filip Greš a pódium uzatváral Martin Saruman so stratou približne 2 a pol minúty.
Medzi ženami prišla ako prvá Bianka Babačová z WLRMcc Isadore teamu s časom 2:30:29. Po nej prišla juniorka Nina Ilavská z klubu BeatMe cycling team a časom 2:43:27. Tretia bola Miroslava Belková z Horal Bike TEAMu, jej čas bol 2:49:47.
