Preteky odštartoval Robrecht Stoekenbroek v roku 2013 a každý rok naberali na sile a takisto získali svojich sponzorov Eneco a Gazelle. Ale nemyslite si, že tieto preteky sú len akousi exhibíciou. Sú to skutočné preteky. Spolu s miestami vyhradenými pre divákov, odolnými voči búrke, sa tieto preteky konajú v predpovedaný „najhorší deň“ v roku. To znamená, že jazdci musia byť pripravení na preteky vo veľmi krátkom čase – tri dni pred blížiacou sa búrkou.
Ako to pretekári tento rok zvládli?
Tento rok sa preteky konali tesne pred búrkou Eunice, ktorá zasiahla Európu, no podmienky neboli o nič menej brutálne. Rýchlosť vetra bola hodnotená na stupnici hodnotou 7 z 10 (žltý kód). O jeden bod menej, ako pri pretekoch v roku 2020, ktoré museli byť pre nebezpečné podmienky ukončené. Určite to nie je letný vánok, s ktorým sa tu jazdci stretávajú.
Cyklisti bežne v časovke využívajú aerodynamiku vo svoj prospech. Zdokonaľujú svoje umenie vo veternom tuneli – čo je pravdepodobne doslovný pocit z týchto pretekov. Aby našli dokonalú pozíciu, aby mohli prerezať vzduch čo najefektívnejším spôsobom. Organizátori dávajú každému jazdcovi bicykel s identickými špecifikáciami, jednorýchlostný hliníkový mestský bicykel Gazelle, ktorý síce obsahuje brzdu, ale je fér povedať, že ju nikto nepotrebuje.
Napriek trojdňovému predstihu sú preteky obmedzené na 300 pretekárov ročne, pričom každý štartuje v 30-sekundových intervaloch. „Najrýchlejší“ čas mal v roku 2013, na prvom ročníku, Bart Brentjens. Jeho čas 17 minút a 51 sekúnd je relatívny, hoci v týchto pretekoch nevládne čas, ale rýchlosť vetra. Na tomto exponovanom úseku bariéry môže rýchlosť vetra počas pretekov v nárazoch dosiahnuť až 120 kilometrov za hodinu, čo je vietor, ktorý má silu podlomiť vám nohy. Pre cyklistov to znamená dať zo seba všetko, aby sa prakticky nikam nedostali. Na tohtoročnom podujatí, ktoré vyhral Jurjun van der Velde v čase 20 minút a 23 sekúnd, dosiahol na 8,5 km dlhej trati impozantnú rýchlosť 25,21 km/h. Ak vezmeme do úvahy, že tento čas dokážete na mestskom bicykli a vietor na vás útočí počas celej jazdy, je to ohromujúci čas.
V ženskej disciplíne by sa Lisa Scheenaardová mohla považovať za Marianne Vos tejto špeciálnej disciplíny, ktorá vyhrala posledné tri ročníky. A je bezkonkurenčná, v tohtoročných pretekoch vyhrala o takmer 5 minút.
Prečo preteky absolvovať?
Tak prečo to robiť? Prečo sa podrobovať 30-minútovému mučeniu? Stoekenbroek povedal pre THEN24: „Na tento ročník sa pretekári zaregistrovali rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, do troch hodín. Myslím si, že je to pre Holandsko istý druh terapie po dvoch koronových rokoch.“
A možno to je práve ono. Je to niečo, ako útek od reality, keď ste 30 minút len vy a vietor, kde na ničom inom nezáleží a kde bojujete so živlami, aby ste zistili, kto je lepší. Pre takúto myšlienku snáď neexistuje lepšie miesto ako Holandsko. Je to krajina, ktorá sa vďaka vynaliezavosti a húževnatosti bráni vrtochom mora. Možno tieto vlastnosti nebudete potrebovať pri jazde na týchto pretekoch, ale určite budete potrebovať holandskú odvahu.
Ak sa chcete dozvedieť viac o pretekoch, sledujte ich na Twitteri a ak sa chcete zúčastniť v roku 2023, musíte byť rýchli a blízko Holandska. Ak sa však zúčastnite, neoľutujete.
