Katarína sa narodila na Slovensku a presťahovala sa do Českej republiky, keď mala štyri roky, pretože jej otec slúžil v bývalej Československej armáde a bol spolu s celou rodinou premiestnený do inej jednotky. Do cyklistiky sa Katarína, ktorá má teraz 33 rokov, zamilovala hneď v detstve. Základné zručnosti sa naučila na BMX trati a mnohé z nich využila počas svojej prvej downhill jazdy na celoodpruženom bicykli v deň svojich premiérových pretekov v roku 2004. „V noci pršalo a voda zmenila trať na zablatenú šmykľavku. Viac som padala ako jazdila,“spomína si Katarína.
Už o tri roky neskôr sa pripojila k českému národnému DH tímu a zamierila na švajčiarsky Swiss World Cup v Champéry, ktorý sa čoskoro stal neslávne známym pre svoju desivú trať. Iba pár jazdcov ju zvládlo bez toho, aby nespadlo na neuveriteľne strmej ceste plnej bahna a kameňov a tento zážitok poskytol Kataríne lekciu pokory. Nasledovalo viac pretekov svetového pohára v Európe, ale bez väčšieho úspechu.
Od downhill až po pumptracky s deťmi
Poranenie ramena v roku 2009 prinútilo Katarínu, aby na chvíľu prestala pretekať, a ďalšia dislokácia ramena a natrhnutie okolitých väzov a svalov, ju prinútili prehodnotiť svoju kariéru. „Aj keď cyklistika pre mňa veľa znamenala, videla som, že môj čas uplynul a rozhodla som sa z národného tímu odísť,“ hovorí Katarína. Začala sa zameriavať na miestne preteky a plánovanie rodiny. Bolo to v čase, keď sa stretla so svojím súčasným partnerom Radekom a čoskoro sa jej narodili tri deti. Zakaždým, keď sa chce zabaviť, musí ich vziať spolu s dvoma bicyklami, jedným odrážadlom, troma prilbami a množstvom občerstvenia. Zabalí všetko do auta a vydá sa na najbližší pumptrack, ku ktorému sa dostane autom za 15 minút.
Na parkovisku vyloží auto a svoje najmladšie dieťa vloží do prenosnej autosedačky. Aby ho mala čo najbližšie, zatiaľ čo staršie deti jazdia na trati. „Začali sme spolu jazdiť túto jar a na začiatku som musela mať oči všade. Veľmi som sa bála, že by sa niekto mohol zraniť. Teraz viem, že Zbyšek a Katarína môžu bezpečne jazdiť so mnou. Niekedy sa nám podarí spraviť až tri kolá, než sa Simon prebudí a volá svoju mamu,“ hovorí Katarína. Aj keď trávi viac času staraním sa o svoje deti ako na bicykli, je s týmto pomerom spokojná. Verí, že to je spôsob, ako viesť svoje deti, aby sa radi bavili na bicykli a spoločne si užívali šport.
