• SVK

Rozhovor: Drevené bicykle vyrobené na Slovensku – nie sen, ale skutočnosť

Napísal WeLoveCycling

Pri predstave o materiáli cyklistického rámu sa nám už prirodzene vynárajú predstavy o dostupných hliníkových alebo ľahkých karbónových kúskoch. Čo však, ak by sme tieto tradičné predsudky zamenili za niečo modernejšie, ale predsa len dostupnejšie – napríklad také drevo? Utópia? Vôbec nie. Na Slovensku sa práve takéto modely, nesúce pomenovanie Bikemi, vyrábajú a za ich zrodom stojí nadšenec do dreva a bicyklov – Michal Iždinský. Práve s ním sa dnes pozhovárame a predstavíme si jeho funkčné, ekologické a stále málo známe výtvory.

Dobrý deň, pán Iždinský, viete sa nám v skratke predstaviť a jednou vetou opísať aj myšlienku, ktorá sa skrýva za vaším nevšedným projektom?
Dovoľte mi sa na úvod predstaviť. Volám sa Michal Iždinský (26) a pochádzam z Popradu. Už 10 rokov sa zaoberám vývojom dutých drevených rámov bicyklov. Práca s drevom je mojou záľubou už od detstva. Spojil som ju s láskou k cyklistike a tak vznikli moje drevené bicykle. Pracoval som na tom už od strednej školy až po úspešný inžiniersky titul v danej oblasti. Moje bicykle sú svetovým unikátom a tento rok som získal medzinárodný certifikát o tom, že moje bicykle sú aj dostatočne bezpečné. Myšlienkou bolo urobiť takú malú bicyklovú revolúciu v otázke, že bicykel môže byť aj z dreva a že bude rovnako dobrý ako iné materiály, ba dokonca v niektorých aspektoch až lepší.

Ako sa človek dostane k niečo natoľko nezvyklému? Nie je jednoduchšie zamestnať sa v „bežnom“ zamestnaní a povedzme, neriskovať?
Ako som už spomínal, prácu s drevom mám rád od detstva a spojiť to s láskou k cyklistike bolo pre mňa zaujímavou výzvou. Od malička som bol v porovnaní s mojimi rovesníkmi zručne zdatnejší. Vyrábal som neobvyklé špeciálne veci z dreva. Vážim si na sebe schopnosť nevzdávať sa a ísť si za svojím cieľom, ktorým je vyrábanie a predávanie drevených bicyklov. Určite je ľahšie zamestnať sa, odrobiť si svojich 8 hodín a následne ísť bezstarostne domov. To by som však nebol ja. Dreveným bicyklom som zasvätil svoj život a sú mojou neoddeliteľnou súčasťou. Stali sa mi spriaznenou dušou na ceste mojím životom.

Prečo práve drevo? Je v niečom lepšie než oceľ, hliník alebo karbón, ktoré sú hlavnými zdrojmi materiálu pre výrobu rámov?
Najväčšou technickou výhodou je určite pružnosť dreva a s tým spojená pohodlná jazda na drevenom bicykli. Stretol som sa s názorom viacerých ľudí, ktorí tvrdili, že drevo je pružné a kvôli tomu môže byť rám mäkký, avšak opak je pravdou. Ďalšou výhodou pri drevenom ráme je určite jeho odolnosť voči nárazovým silám. Táto vlastnosť dreva sa volá húževnatosť. Drevo dokáže pohltiť nárazovú energiu vo svojej štruktúre. S tým je spojená aj trvanlivosť rámu. Pri správnom návrhu konštrukcie dokáže drevo odolávať namáhaniu nekonečne dlhý čas. V neposlednom rade je výhodou aj odolnosť voči odlietavajúcim predmetom pri jazde do rámu. Odolnosť zabezpečuje rádovo hrubšia stena ako pri iných materiáloch. Bicykel najviac zaujme svojím vzhľadom. Vďaka unikátnosti dreva a  rozdielnej kresbe letokruhov je každý bicykel jedinečný. Nezanedbateľnou výhodou je určite aj ekológia. Drevo je pri správnom hospodárení obnoviteľný zdroj. Z jedného stromu dokážem vyrobiť niekoľko bicyklov. Na našom lesnom bohatstve mi záleží a preto každý kus dreva v rukách otočím 2x, aby som ho čo najlepšie zužitkoval. Tiež chcem podporovať výsadbu stromov zo zisku z predaja.

Pri navrhovaní týchto rámov ste museli absolvovať aj viaceré testy – spoľahlivosti, tuhosti, výdrže a pod., ktoré potvrdili, že ide o kvalitný výrobok – ako je na tom tento drevený rám?
Ja mám certifikát ISO 4210-6 o testovaní rámov, kde sa simuluje 10 ročná záťaž až 120 kg, čo je nespochybniteľnou známkou kvality. Rám prešiel 3 cyklickými skúškami a 2 pádovými skúškami. Pred certifikáciu sme si vyrobili vlastné skúšobné zariadenie podľa normy a pozorovali sme správanie rámu. Výsledkom sme boli nadšení. Nepozorovali sme na ráme žiadne viditeľné deformácie alebo poškodenia. Rám sme testovali aj v hydraulickom lise, kde sme chceli rám zaťažiť až do zlomenia. Pôsobiaca sila prevyšovala 1 tonu a ako najslabšie miesto sa ukázali hliníkové zadné úchyty a nie drevo.

Teda, inak povedané, nikto z potencionálnych jazdcov sa asi nemusí obávať, že by sa mu po čase prirodzeným procesom „rozložil“, alebo ho napadol hmyz či iné organizmy, alebo?
Určite sa jazdec nemusí obávať týchto mýtov. Dovolím si tvrdiť, že drevený rám vydrží dlhšie, ako komerčne používané materiály. Drevo má výbornú odolnosť voči cyklickým namáhaniam. Používam trvalo pružné lepidlá a odolné laky až na nano úrovni, ktoré sú odolnejšie ako lak na aute. Drevo na vzduchu vydrží niekoľko 100 rokov. Pri takejto povrchovej úprave nie je reálne, aby drevo napadol nejaký drevokazný hmyz alebo iné organizmy.

Tomuto projektu sa venujete od roku 2010. Ako sa posunul vývoj, respektíve ako je na tom záujem o drevené bicykle po desiatich rokoch? Očakávate stále rastúci počet nových zákazníkov?
Vývoj týchto bicyklov prešiel veľkou zmenou rovnako ako samotného konceptu bicykla za uplynulých 10 rokov. Začal som vyrábať rám na 26“ kolesách s klasickými šírkami osiek na rýchloupinák a skončil som pri 29“ s pevnými oskami, rozmerom boost a vidlicou s tapered krkom. Keďže mojim zámerom je poskytovať zákazníkom nielen originalitu, ale v prvom rade ponúkať kvalitný produkt, venoval som sa od roku 2010 výlučne výskumu a vývoju konštrukcie. K samotnému predaju som sa dostal až tento rok. Aj napriek nepriaznivým okolnostiam súčasnej doby sa snažím nestrácať motiváciu a stále ponúkať to najlepšie. Moje bicykle vzbudzujú veľký záujem a budem rád za rastúci počet priaznivcov a zákazníkov.

Keď ste po prvýkrát prišli s nápadom vytvárať drevené bicykle, ako to prijalo vaše okolie – rodina, blízky a známi? Verili vám, alebo boli skôr skeptickí – predsa len, písal sa rok 2010, čo bolo len krátko po svetovej ekonomickej kríze…
Pamätám si na to, ako by to bolo dnes, keď som oznámil otcovi, že by som chcel vyrobiť drevený rám na bicykel. Nemal to so mnou ľahké, ale vždy pri mne stál a podporil ma v mojich drevených „rozmaroch“. Nikdy mi nepovedal, že to je nezmysel a že by som to nezvládol. Práve naopak. Vždy ma podporil a snažil sa mi pomôcť, ako len vedel. Spolu sme vymýšľali a špekulovali, riskovali palce a ruky. Fungovali sme na systéme pokus – omyl. Všetko, čo sme vedeli, sme si vyrábali sami, a čo nie, to sme zháňali od známych. Financovali sme vývoj sami z toho, čo sme zarobili na stolárskych výrobkoch, ktoré sme vyrábali spoločne. Ja som zároveň študoval a otec pracoval. V mojom okolí sa však našli aj skeptici a práve tí ma nakopli k tomu, aby som im dokázal, že je to možné.

Nepremýšľali ste nad tým, poskytnúť tieto bicykle aj profesionálnym cyklistom alebo tímom, ktoré by dokázali ich spoľahlivosť a súčasne zviditeľnili samotnú značku?
Zatiaľ som len na začiatku a moje možnosti sú obmedzené. Určite by som bol rád, ak by si profesionáli môj bicykel minimálne vyskúšali a dali mi spätnú väzbu, prípadne referenciu, aby som mohol tieto rámy ďalej zdokonaľovať.

Viete si predstaviť niekde v budúcnosti obraz, kedy na vašom bicykli vyhráva Peter Sagan etapu na Tour de France? 😊 Je to možné?
To by bol asi najkrajší obraz, aký si viem predstaviť 😊 . Zatiaľ by ma uspokojilo napríklad to, ak by sa Peter Sagan o mne vôbec dozvedel a ak by vyskúšal aj moje drevené bicykle. To je asi najvyšší vrchol, ktorý si viem momentálne predstaviť. V budúcnosti plánujem vyrobiť aj cestný bicykel. Verím však, že môj bicykel má potenciál zvíťaziť aj v etape na Tour de France.

Keďže už za sebou máte spomínaných 10 rokov pôsobenia, kde sa vidíte o ďalších 10 rokov – aké sú vaše očakávania a plány?
Ambície mám odvážne. O 10 rokov by som chcel byť najväčší výrobca drevených bicyklov a drevených doplnkov na bicykle, minimálne v Európe. Rovnako mám v pláne koncept dreveného elektrobicykla. Samozrejme, všetko má svoj čas. Viac informácií o mojom projekte nájdete na webovej stránke či facebooku.

Ďakujeme za rozhovor a budeme držať prsty a súčasne sledovať, ako sa tento slovenský, ale aj svetový unikát bude v budúcnosti vyvíjať.

(zdroj fotografií: Michal Iždinský)

Viac v sérii Rozhovory so zaujímavými cyklistami

Všetky články v sérii Rozhovory so zaujímavými cyklistami