Po troch týždňoch nadľudských výkonov sa skončili aj tretie najväčšie etapové preteky, La Vuelta. Ani tento rok nechýbala silná zostava, vďaka ktorej nebolo nič rozhodnuté do posledných etáp. Poďme sa pozrieť na krátky sumár z tohto podujatia.

Zdieľať:

Ako sme vás informovali už pred jej samotným začiatkom v článku k ešte len štartujúcej Vuelte, trať bola všetkým, len nie jednoduchá. Absencia rovinatých etáp a pohyb v prímorských oblastiach odoberal jazdcom sily každým dňom. Navyše, vďaka silnej vrchárskej konkurencii, nebola žiadna z etáp voľnejšou.

Vývoj pretekov striedal červených mužov len do 10. etapy

Podobný priebeh, na aký si pamätáme z nedávnej Tour de France, postihol aj La Vueltu. V úvode sa do vedenia dostal ten najlepší z tímovej časovky. Napočudovanie sa oproti papierovo silnejšiemu celku Jumbo-Visma, presadil kazašský tím Astana, v ktorom dominoval M. A. Lopéz. Sekundové rozdiely však nehrali v budúcom priebehu až taký dominantný význam. Už v nasledujúcej etape sa menilo prvé miesto celkového poradia v prospech N. Rochea. Do desiatej etapy sa tak udialo ešte celkovo šesťkrát – lídrami boli M. A. Lopéz, D. Teuns, N. Edet či N. Quintana.

Práve kľúčovým momentom pre rozdanie kariet o vývoji druhej polovice Vuelty sa stala individuálna časovka v desiatej etape. Disciplína, v ktorej sa musí každý spoliehať len sám na seba, najlepšie sedela už tradične P. Rogličovi. Ten sa od najbližšieho súpera v celkovej klasifikácii vzdialil až o 1:29 (T. Pogačar). Napríklad dovtedy vedúci N. Quintana stratil až vyše tri minúty. Týmto momentom sa začala písať „slovinská“ Vuelta. Inými slovami, P. Roglič už svoje prvé miesto nepustil z rúk. Druhý nakoniec skončil „veterán“ A. Valverde, za ktorým nasledoval najmladší účastník Vuelty, T. Pogačar.

Mladícke esá atakovali najvyššie priečky aj v celkovej klasifikácii

Napriek ich nízkemu veku neprestávajú dávať všetkým v okolí najavo, že aj oni sú už pripravení víťaziť. Po tom, ako E. Bernal v 23 rokoch vyhral Tour de France 2019, schyľovalo sa aj na Vuelte k čomusi podobnému. Mladými talentmi boli T. Pogačar a M. A. López. Prvý z nich má ešte len 20 rokov, druhý sa už v 25 rokoch pripravuje na „presun“ do mužskej kategórie. Po tom, ako T. Pogačar dominoval na americkej Amgen Tour of California, priniesol si excelentnú formu aj do Španielska. Veď posúďte sami – z 21 etáp vyhral 3. Navyše v celkovom poradí sa po samotnej 21. etape umiestnil na treťom mieste, hneď za Valverdem a Rogličom. M. A. López si naopak odniesol 3 červené dresy z troch dní, počas ktorých viedol celkovú klasifikáciu. Takýto obraz nás môže len tešiť. Napovedá nám, že v budúcej sezóne sa karty budú meniť a ani starší a skúsenejší pretekári si nemôžu byť istí svojimi kvalitami.

Šprintéri prišli na Vueltu bez väčších očakávaní – to sa aj potvrdilo ako oprávnené

Ako sme už spomenuli, Vuelta nie je jednoduchá, a to predovšetkým svojím nekonečne zvlneným profilom. Svoje o tom by vedel hovoriť napríklad F. Gaviria, ktorý sa v uplynulých sezónach potýka so slabými výkonmi. Na Vuelte nezískal ani jednu etapu a navyše najlepším umiestnením bola tretia priečka zo štvrtej etapy. Možno o čosi lepšie bol na tom S. Bennett, ktorý si na Vuelte pripísal až 2 víťazstvá. O veľký comeback sa nepostaral ani J. Degenkolb, víťaz 10 etáp z Vuelty. Tento úctyhodný výkon nedokázal rozšíriť už od roku 2015. Najbližšie k tomu bol v 14. etape, kedy skončil ôsmy.

Ako vidia svoje konečné výsledky tí najlepší?

Po skončení Vuelty je čas na sumarizáciu, a to nielen z hľadiska analýzy novinárov, ale aj z úst samotných pretekárov. Jeden z najstarších pretekárov pelotónu, nestarnúci A. Valverde, sa po konečnom druhom mieste v celkovej klasifikácii vyjadril takto: „Som veľmi šťastný. Po šestnástich rokoch je to niečo neuveriteľné. Toľké roky bojovania na najvyššej úrovni mi priniesli celkové druhé miesto. Naozaj som neskutočne šťastný. Bola to krásna La Vuelta a… Možno najhorším momentom bol pád a nedorozumenie, ktoré za ním nasledovalo (O majstrovstvách sveta). Uvidíme, je to príliš komplikované. Pripravujem sa na ne s veľkými očakávaniami, ale musíme byť realistickí. Táto trať sedí lepšie iným jazdcom než mne. Ale hlavným cieľom je dať zo seba všetko.“

M. A. López naopak získal cenu za najagresívnejšieho (v pozitívnom zmysle) jazdca Vuelty. „Táto cena je zaslúžená. S tímom sme sa cítili pokojne a boli sme si vedomí svojej pozície. Neustále sme sa snažili atakovať, aby sme urobili Vueltu zaujímavou. Nie som sklamaný, to nie. Samozrejme by som prijal iný výsledok, ale nie som sklamaný, pretože som bojoval od začiatku do konca. Predovšetkým vo svojom domácom prostredí – v kopcoch, som sa snažil dať zo seba všetko. Stretli sme sa aj s nejakými problémami, ale cieľ je jasný – neustále sa pokúšať o niečo viac.“

Týmto sa viac-menej končí sezóna profi cyklistiky. I keď nás onedlho čakajú majstrovstvá sveta, etapové preteky sú už minulosťou, respektíve budúcnosťou, lebo v budúcej sezóne sa dozaista bude na čo pozerať.

(zdroj: FB/LaVuelta)

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.