Koronavírus ako vstupenka do sezóny
Nemilé správy sprevádzajú aj elitných športovcov. Okrem mnohých ďalších, súčasná pandémia postihla aj slovenského cyklistu, Petra Sagana. Stalo sa to „našťastie“ v úvode sezóny, avšak aj táto skutočnosť predstavuje enormné narušenie tréningového plánu, ktorý je prirodzene šitý na mieru. Sagan sa nakazil počas tréningového kempu na Gran Canaria na konci januára. Spolu s ním sa nakazil aj jeho brat, Juraj a ďalší Slovák v službách BORA-hansgrohe, E. Baška.
Našťastie pre všetkých troch, priebeh ochorenia bol mierny a nepredstavoval závažnejšie komplikácie. Dôkazom toho je aj fakt, že Sagan sa dokázal zúčastniť etapových talianskych pretekov, ktoré sa konali vyše mesiac po zistení ochorenia.
Tirreno-Adriatico – 10. – 16. marca
Ako už bolo spomenuté, pre Sagana Tirreno-Adriatico znamenalo vstup do sezóny. V ešte zimnom Taliansku je ale aj táto sedemdňová „klasika“ poriadnym úderom pod pás – najmä vtedy, ak doň vstupujete s istým zdravotným mankom. Nedalo sa preto očakávať, že Sagana uvidíme na čelných priečkach. Jeho taktikou skôr bolo pretrvať tento týždeň v zdraví a čo-to najazdiť v rýchlejšom tempe.
Neprajnosť počasia dokazujú aj Saganove spomienky na jednotlivé etapy. Aj keď je pravdou, že počas Tirrena prevládali slnečné dni, naskytli sa aj poriadne chladné a vyčerpávajúce chvíle. Napríklad ako 5. etapa, v ktorej zvíťazil po sólovom úniku van der Poel, ktorý len tak-tak preťal pásku v sedle. Ak ide o jednotlivé výsledky, Sagan končieval hlboko v druhej polovici štartového poľa. Teda až na dve výnimky – v prvej a šiestej etape, kde skončil 11., respektíve 14.
Miláno-Sanremo – 20. marca
Vstup do klasikárskej sezóny snáď pre Sagana nemohol byť náročnejší, než 300 km jarné pretekanie s cieľom v Sanreme. Napriek viac-menej rovinatému profilu a bezproblémovému tempu počas „úvodných“ 270 km, prišli na rad rozhodujúce chvíle. Tie predstavovala dvojica krátkych, ale hektických stúpaní na Cipressu a Poggio di Sanremo. Vysoké tempo pri nájazde do prvého naznačovalo, že útokov nebude prílišne veľa. To sa potvrdilo aj na Poggiu, kedy sme, na rozdiel od uplynulých rokov, nevideli prílišné snahy o osamostatnenie sa na čele. Avšak predsa len, J. Alaphilippe to skúsil, čím vytvoril niekoľkočlennú skupiny, za ktorou v tesnom závese prešiel vrcholom stúpania aj Sagan. Ten sa v zjazde do Sanrema dokázal dotiahnuť.
Nádejnú situáciu pre Sagana v záverečnom kilometri len tesne zhatil J. Stuyven, ktorý sa odpútal v samostatnom úniku. Šprint z početnej skupiny zvládol Sagan na výbornú, a to aj napriek tomu, že sa pred neho dostal W. van Aert a C. Ewan. Táto skutočnosť ale potvrdzovala, že Sagan sa dostáva do formy a následky z koronavírusu nie sú natoľko limitujúce. Saganove vyjadrenie je v tomto ohľade jednoznačné: „Na jednej strane som šťastný, pretože sa cítim lepšie a moja forma sa postupne zlepšuje. Stále je však ešte potrebné pracovať na dosiahnutí najvyššej úrovne. Keď to vezmeme z druhej strany, som trochu nahnevaný, pretože to bolo ďalšie Miláno-Sanremo, kde som premeškal šancu na víťazstvo.“
Volta Ciclista a Catalunya – 22. – 28. marca
Druhým tohtoročným etapákom a prvým, ktorý Peter absolvoval po vyliečení sa z koronavírusu, bola španielska legenda v Katalánsku. Napriek skutočnosti, že táto trať je známa predovšetkým vďaka kopcovitým terénom a vhodnosťou najmä pre vrchárov, Saganovu účasť to nezmenilo. Jednoducho povedané, Peter potreboval nazbierať pretekárske dni a toto bola možnosť. Ak ide o možnosť víťazstva, očakávanými etapami boli prvá a šiesta, ktoré neboli profilovo natoľko náročné, ako ostatné, a ich dojazd bol v rovinatých oblastiach. Nanešťastie, hneď v prvej nastolili čelné tímy, predovšetkým Movistar, vysoké tempo už v úvodných kopcoch, čomu Sagan nedokázal konkurovať.
Šťastie, ale aj premenené úsilie, sa na Petra usmialo v spomínanej 6. etape. Len s dvomi stúpaniami kategórie 3 a dojazdom do rovinatého Mataró, bolo skvelou šancou na „nakopnutie sezóny“. Predpokladaný dojazd pelotónu favorizoval práve Sagana, keďže Volta nedisponovala mnohými ďalšími šprintérmi. Po technickom predieraní sa vpred dosiahol Sagan víťazstvo jednoznačným spôsobom. Ukončil tak vyše päťmesačné čakanie na ďalší triumf.
Ronde van Vlaanderen – Okolo Flámska – 4. apríla 2021
Okolo Flámska je jednou z najväčších klasík sezóny. Dokonca je jedným z piatich „monumentov“, ktoré predstavujú akýsi nemenný základ klasikárskej jari. Našťastie sa v tomto roku Okolo Flámska termínovo nezmenilo. Keďže Sagan na týchto pretekoch už dokázal v roku 2018 získať prvenstvo, nebolo pochýb o tom, že v prípade dobrej formy sa opäť pokúsi o zisk povestného vavrínu. V rozhovore pred pretekmi sám uviedol, že „ide o skutočne dynamické podujatie, ktoré je veľmi náročné.“
Najcharakteristickejším znakom Ronde je početnosť krátkych, „mačacími hlavami“ vyložených stúpaní, ktoré nadelia pelotón podľa výkonnosti už v niekoľkých metroch. Ako sme sa poučili z minulých rokov, rozhodujúcimi sú Oude Kwaremont a Paterberg, končiaci len 13 km pred rovinatým dojazdom do cieľa. Tentokrát to ale nebol rok Petra Sagana. Aj keď sme ho vždy mohli vidieť „na čele“, išlo skôr o druhú alebo tretiu skupinku za vedúcimi pretekármi. Celkovo to stačilo na solídne 15. miesto. V cieli zhodnotil svoj výkon nasledovne: „Ako som očakával, Ronde bolo skutočne veľmi ťažké a rýchle. Mali sme silný tím, za čo by som im chcel poďakovať, ale, nanešťastie, v momentoch, kedy prichádzali rozhodujúce útoky, moja súčasná forma nebola dostatočná, aby som im mohol konkurovať.“
Kde povedú Saganové kroky v nasledujúcich dňoch? Predpokladom ešte pred niekoľkými dňami bol aprílový termín Paríž-Roubaix. Ten sa ale vzhľadom na pretrvávajúce negatívne podmienky presunul až na októbrové vydanie. Z tohto pohľadu je najbližším podujatím „až“ Okolo Romandie v švajčiarskych kopcoch, ktoré je stanovené na 27. apríla. Následne druhý štart v kariére na Gire od 8. mája, Tour de France od 25. júna. Viac informácií nie je dostupných a z pochopiteľných dôvodov nemôžme predpokladať, že aj tieto sú definitívne. Čas ukáže. Jedno je ale isté, Saganova forma sa dostáva do „pozitívnych“ hodnôt.
