ŠKODA logo

To, čo sa nám ešte pred niekoľkými mesiacmi zdalo ako utópia alebo neuskutočniteľný sen, sa v posledných dňoch opäť rozbehlo na plné obrátky. Pretekanie je späť a s ním aj ďalšie novinky.

Mathieu van der Poel zničil konkurenciu

Na prvej tohtoročnej klasike, Strade Bianche – tejto jednodňovej záležitosti na povestných „bielych cestách“ sme mali možnosť sledovať vypäté súboje až do posledných stoviek metrov. Našťastie, tentokrát jazdcom počasie prialo. Slnečné počasie síce prinieslo prašné cesty, ale súčasne predišlo nechceným pádom. Aj napriek tomu, že Strade Bianche má len niečo cez 180 km, posledných 50 km býva nabitých neutíchajúcimi nástupmi. Po predvedení výbušnosti Alaphilippom na 24. kilometri pred cieľom bola otázka po novom víťazovi záležitosťou skupiny siedmych pretekárov. Van der Poel nechcel nechať nič na náhodu a v predposlednom stúpaní vyskúšal svojich súperov – s určitou stratou mu dokázali uvisieť iba Bernal a Alaphilippe. Práve táto trojica vstupovala do posledného kilometra pospolu. V záverečnom stúpaní s maximom atakujúcim 16 % to bol práve holandský šampión, ktorý demonštroval nadľudský šprint.

Sagan sa pomaly, ale isto navracia do formy

O tom, že Peter Sagan prekonal ochorenie Covid-19, sme už informovali minule. Našťastie sa jeho prípad zaobišiel bez vážnejších komplikácií. Po doliečení síce pokračoval v tréningovom pláne, avšak nebolo isté, či bude schopný vyšvihnúť sa na úroveň jeho „zdravých“ kolegov. Prvou skúškou nebolo nič iné, než 300 km jednorázovka Miláno-Sanremo. Na prekvapenie asi celej cyklistickej verejnosti to bol práve Sagan, ktorý si v osamostatnenej skupine vyšprintoval neuveriteľné 4. miesto. Aj keď o niekoľko dní na Volta a Catalunya neuvisel tempu tímu Movistar v zvlnenej prvej etape, je isté, že Peter určite ešte nepatrí „do starého železa“.

Prekvapenie na záver – Miláno-Sanremo opäť prekvapilo

Suverénne najdlhšia klasika nielen jarnej, ale celej sezóny, Miláno-Sanremo, trápi jazdcov už celých 112 rokov. I keď „úvodných“ vyše 250 km je bezproblémových, kedy jazdci prichádzajú k Stredozemnému moru a začínajú ho lemovať, posledných niekoľko desiatok kilometrov prinesie poriadnu dávku vzrušenia. Ide predovšetkým o dvojicu stúpaní, ktoré nie sú ani dlhé, ani strmé, ale predsa len, sú situované tesne pred cieľom a po šiestich hodinách už väčšina z pretekárov nemá „z čoho“ čerpať sily. Aj tento rok sa v poslednom stúpaní, na Poggio di Sanremo, pokúsil o nástup Alaphilippe s van Aertom za zadným kolesom. Keďže nejde o strmé stúpanie, na jeho vrchole prechádzala pospolu niekoľko členná skupina, do ktorej sa v zjazde pridal aj P. Sagan. Posledné 2 km po rovine boli teda výzvou na šprint. Avšak proti tomu bol Stuyven s nenápadným a sprvu bezcieľnym nástupom. Ako to ale v cyklistike býva, šťastie praje pripraveným. Stuyven si aj po enormnom vypätí síl jeho prenásledovateľov dokázal udržať niekoľkometrový náskok až na cieľovú pásku.

Na medzinárodných podujatiach v Turecku sa ukázali aj slovenskí pretekári

V sobotu, 6. marca, to bolo Grand Prix Mediterrennean s označením kategóriou UCI 1.2, na ktorom sme mohli vidieť aj známe mená slovenského XCO. Zo 150 členného štartového poľa to bol Lukáš Kubiš, ktorý si dokázal prísť po výborné 9. miesto. Kúsok smoly mala Radka Paulechová, keď po odvážnom boji skončila na 11. mieste. Na nasledujúci deň sa konal maratón s názvom GP Gündoģmuşh. Na 104 km trati nebolo príliš miesto pre oddych – na jednej strane kvôli prítomnosti mnohých stúpaní a súčasne aj kvôli aktivite pretekárov. Najlepšie finišoval Martin Haring. Jeho snahy počas pretekov boli odmenené slušným 9. miestom v medzinárodnej konkurencii. Tereza Kurnická si v ženskej kategórii prišla po 44. miesto.

Slovenská republika bude mať zastúpenie v riadiacom výbore Európskej cyklistickej únie

Cyklistika nie je len o víťazstvách na tratiach a o nadľudských fyzických výkonoch. Jej nedielnou súčasťou je aj administratívna a manažérska stránka. Práve v tomto smere zaznamenala slovenská cyklistika veľký prínos po tom, ako sa Lívia Hanesová stala jednou z delegátov Európy na kongrese Svetovej cyklistickej organizácie (UCI). Tento post znamená, že slovenská delegátka bude mať možnosť priamo ovplyvňovať a podieľať sa na smerovaní vývoja svetovej cyklistiky. Viac informácií získate na stránke Slovenského zväzu cyklistiky na tomto odkaze.

Prvé horské etapy sezóny na Volta a Catalunya

V závere marca sa konali jedny z najstarších etapových pretekov sveta. Vola a Catalunya možno nie je tak známa, ako jej o čosi staršia sestra, La Vuelta, avšak aj ona oslávila v tomto roku 100. narodeniny. Na jej štartovej listine sa objavili samé veľké mená, čo bolo zárukou očakávaných heroických výkonov. V prvej etape až neveriacky zvíťazil len 22-ročný A. Kron. O deň na to, v časovke jednotlivcov, to bol bývalý majster sveta v časovke, R. Dennis, ktorý „oprášil“ staro-nový pocit z víťazstva. Až v tretej etape sme sa dočkali poriadnych kopcov – teda konkrétne iba jedného, Vallter 2000. Práve na jeho stráňach sa ukázalo, kto na to v úvode sezóny „má“ a kto nie. Najsilnejším sa teda ukázal A. Yates, ktorý finišoval pred E. Chavesom. Bol to tento druhý menovaný kolumbijský pretekár, ktorý si po tejto etape obliekol dres vedúceho jazdca pretekov.

Užite si jarné traily s Jolandou Neff

Príroda nie je jediná, ktorá sa v týchto dňoch pomaly prebúdza do života plnej formy. Cyklisti v tomto ohľadne nie sú výnimkou. Tak napríklad taká bývalá majsterka sveta v XCO, Jolanda Neff, si v Taliansku užíva miestne traily. Ak chcete nabrať aspoň trošku tej „teoretickej“ zručnosti po mesiacoch bez bicykla, usaďte sa a nechajte sa niesť po utiahnutých zákrutách v Toskánsku.

Ako na „switchback-y“? S trochou vynaliezavosti jednoducho

Hovorí sa, že kde je vôľa, tam je cesta. Určite je to prípad aj Wyna Mastersa, enduro a zjazdového pretekára, ktorý nemá zábrany, ak ide o inovácie a uľahčenie si jazdenia. Tak napríklad v nasledujúcom videu vám ukáže, že switchback-y vôbec nie sú ťažká vec. Teda v prípade, ak máte po ruke parťáka a viete sa preniesť nad predné koleso. Ostatné je už len prax. Takže, neváhajte a začnite nacvičovať už dnes – čo sa v mladosti naučíš, na starobu akoby si našiel.

Roglič s víťazstvom, Mäder s neveriacim sklamaním

Nie každý dojazd môže byť prehľadný a jednoznačný. I keď väčšina prebieha bezproblémovo a súperi sú navzájom oboznámení o prítomnosti a pozícii svojho soka, v siedmej etape na tohtoročnom Paríž-Nice to bolo o niečom inom. Ale ako sa hovorí, výnimka potvrdzuje pravidlo. Švajčiar, Gino Mäder sa s niekoľkosekundovým náskokom pomaly približoval k cieľovej páske a už sa zdalo, že nikto mu víťazstvo zobrať nemôže. To by tu ale nesmel byť Primož Roglič s nechytateľným nástupom. Perličkou je moment, kedy sa Mäder obzrie za seba práve v momente, kedy ho obieha Roglič, pričom si ho ani nevšimne. Opätovný pohľad pred seba ho ale vytrhne z možnej predčasnej oslavy víťazstva.

Cyklistika nie je vždy radostná – dávajte preto na seba pozor!

Aj pády patria k cyklistike. V cestnej je to možno ešte o niečo horšie, keďže pretekári sa rútia po cestách rýchlosťou často prekračujúcou 70 km/h a jedine, čo ich môže zastaviť, je asfalt alebo priľahlé, nie príliš mäkké okolité predmety. Takým prípadom je aj George Bennett. Jeho pád síce nevyzeral príliš zdrvujúco, ale práve to môže niekedy klamať. Je očividné, že Bennett si udrel hlavu – ak by nebolo prilby, následky mohli byť vážnejšie. Jeho dezorientácia a neschopnosť sa priestorovo zorientovať boli veľkým otáznikom, či ho uvoľniť a nechať ho pokračovať v etape. Našťastie, všetko dobre dopadlo.

Ako vidíme, cyklistika jednoducho „fičí“. Budeme sa z takto našliapnutej sezóny tešiť aj na budúci mesiac? Nuž, to vie asi len ten hore. Dovtedy sa držte a nezabudnite na poctivé kilometre!

Viac v sérii Mesačná desiatka

Všetky články v sérii Mesačná desiatka