Václav Laurin a Václav Klement, zakladatelia automobilky Škoda AUTO, postavili prvý bicykel značky SLAVIA v roku 1895. Fanúšik historických bicyklov, Vladimír Vidim, v súčasnosti opätovne stavia ich tretí model, ktorý bol zároveň prvým pretekárskom strojom SLAVIA z roku 1896, a chce na ňom prejsť tohtoročné preteky L’Étape du Tour – 135 kilometrov dlhú alpskú etapu Tour de France, otvorenú pre verejnosť. „K myšlienke oživiť legendu ma priviedla láska k cyklistike a k tradícii,“ hovorí Vladimír Vidim.
SLAVIA je legenda. Na konci devätnásteho storočia bol bicykel výnimočným a súčasne drahým dopravným prostriedkom. Václav Klement si v tej dobe kúpil bicykel značky Germania, a keď sa mu pokazil, napísal reklamačný list do pobočky drážďanskej firmy Seidel & Naumann, sídliacej v severočeskom Ústi nad Labem. Odpoveď výrobcu, s ktorou nebol vôbec spokojný, ho priviedla k rozhodnutiu, aby s priateľom Laurinom založil vlastnú spoločnosť s vlasteneckým názvom SLAVIA. Bicykle rovnakého mena začali vyrábať v dielni na predmestí Mladej Boleslavy.
O viac než stodvadsať rokov neskôr sedel Vladimír Vidim v pohostinstve s kamarátmi, keď mu napadlo, že jeden zo slávnych bicyklov SLAVIA oživí. „Hovorili sme si, že keď značka Škoda sponzoruje Tour de France, bolo by super túto legendu dať dokopy a jednu etapu Tour na nej taktiež prejsť,“ hovorí Vladimír Vidim, ktorý sa cyklistickej vášni venuje vo svojej dielni v Roztokách pri Prahe.
Bez bicykla si život nedokáže predstaviť. Vďaka tomu, že vo vtedajšom socialistickom Československu neboli kvalitné bicykle dostupné, sa ich Vladimír naučil stavať sám. Aktívne na bicykloch pretekal a v súčasnej dobe trénuje dorast v pražskom cyklistickom klube Dukla Praha, ktorému vo svojej dielni aj opravuje bicykle.
Za svoj život už postavil nejeden stroj. „Ako vyučený zámočník som sa vždy snažil dokázať to isté, čo vedeli remeselníci predtým,“ hovorí Vladimír, ktorý vytvoril repliky všetkých možných historických bicyklov – od drezíny cez kostitras, až po vysoký bicykel. Bicykle nielenže stavia, ale rovnako tak na nich jazdí a vytvoril na nich už viacero rekordov. Na vysokom bicykli napríklad dokázal prejsť 470 kilometrov bez toho, aby si šliapol na zem. Z bicykla nezišiel 23 hodín na jeden záťah. K dosiahnutiu rekordu musel dať dokopy partiu kamarátov, ktorí išli vopred a zisťovali, či niekde nejde vlak a nebudú stiahnuté závory na priecestí Projekt SLAVIA, ktorý chce zavŕšiť účasťou na L’Étape du Tour, si vymyslel ako ďalšiu veľkú výzvu.
Pretekárska predloha sa nenašla
Dnes má bicykel hotový, ale priznáva, že to vôbec nebolo jednoduché. Dochovali sa síce nejaké originálne bicykle Laurin & Klemen SLAVIA v cestovnom prevedení, či už v Škoda Múzeu alebo u súkromných zberateľov, ale žiadny exemplár pretekárskeho prevedenia. „Nakoniec sa ukázalo, že nikto o žiadnom dochovanom exemplári nevie a ostali sme stáť na mŕtvom bode,“ hovorí Vladimír.
Neostávalo mu nič iné, než sa pustiť do výroby len podľa fotografií, dobových prospektov a ďalších podkladov z archívu firmy Škoda AUTO. Z nich za pomoci pravítok a uhlomerov odvodil pôvodné uhly a dĺžky.
Horšie už bolo odhadnúť detaily, pretože na fotkách nie je zrejmé, či sú trubky rovné alebo prehnuté. Každý odborník pritom tvrdí niečo iné. Vladimír nakoniec použil bezšvové trubky z chróm-molybdénu s priemerom 32 mm. Bicykel musel vyrobiť od základu, vrátane väčšiny komponentov a mufien, teda spojok, do ktorých sa trubky vkladajú. Silnejšie trubky použil na zadnú stavbu, na ktorej chýbal spevňujúci stredový mostík – teda tá časť konštrukcie, kde sa pripevňujú blatníky.
Príprava a stavba trvala tri mesiace. Len hľadanie podkladov a vymýšľanie správneho výrobného postupu zabralo tri týždne. Najväčší problém nastal hneď na samotnom začiatku – krátko po tom, čo sa rozhodol, že projekt bude realizovať. Vladimír mal nehodu na bicykli a pri páde si zlomil zápästie. „Šesť nedieľ som nemohol používať jednu ruku. Našťastie viem frézu aj sústruh ovládať len jednou,“ hovorí. Všetok čas, ktorý sa mu uvoľnil tým, že nemohol trénovať, venoval príprave dokumentácie na stavbu.
Brzdí šmykom
Keby Vladimír staval bicykel do múzea, mal by ho hotový omnoho skôr. Ale pretože s ním chce pretekať, musí byť bicykel nielen pekný, ale taktiež poctivo zvarený a plne funkčný. „Musel som ho predimenzovať, aby sa mi niekde po ceste nerozpadol,“ smeje sa a vysvetľuje, že bicykel musí bezpečne uniesť aj človeka, ktorý váži deväťdesiat kíl.
Pôvodná SLAVIA v pretekárskej verzii mala pevný prevod a chýbali jej brzdy. Také, ako ich poznáme dnes, takže rýchlosť sa na nej dala regulovať výhradne akýmsi šmykom – rovnako, ako to dnes robia používatelia tzv. fixiek. „Uvažovali sme o variante, že by sme bicykel z bezpečnostných dôvodov vybavili súčasnou brzdou, ale tým by sme sa vzdialili od originálu a už by to nebolo ono,“ vysvetľuje Vladimír, ktorý teraz chce na osemnásť kilogramov vážiacom bicykli ešte čo najviac natrénovať.
Na L’Étape ho totiž za pár dní nečaká žiadna prechádzka. Preteky už od roku 1993 umožňujú amatérskym cyklistom vyskúšať si trať jednej etapy skutočnej Tour de France. Obvykle ide o ťažkú, vysokohorskú trasu v Alpách alebo Pyrenejach, na ktorú sa vydá okolo pätnásťtisíc účastníkov. Celá trať je uzatvorená len pre nich, okolo cesty je zaistené občerstvenie, lekárska pomoc aj divácka kulisa.
V tohtoročnom itinerári vychádza L’Étape du Tour na 21. júla, kedy všetkým záujemcom ponúkne príležitosť vyskúšať si 20. etapu pretekov v úseku medzi Albertville a Val Thornes. Cieľové pivo si Vladimír vychutná po prejdení 135 kilometrov a nastúpaní 4 563 výškových metrov. „Spotil som sa pri výrobe, spotím sa aj pri jazde. Chcem si celú akciu užiť a dôjsť do cieľa živý a zdravý,“ hovorí konštruktér repliky, ktorá bude po návrate z L’Étape du Tour vystavená v Škoda Múzeu v Mladej Boleslave.
