„Keby som mal čas trénovať“
Toto je univerzálna mantra. Keby sme nemali prácu na plný úväzok, deti, psov, hypotéky, vŕzgajúce kolená alebo nenásytnú potrebu pozerať každý večer Netflix – boli by sme hneď tam hore s Pogačarom.
Osobne trénujem tvrdo – dva tréningy na Zwifte (aplikácia pre indoor cyklistické tréningy pre inteligentné trenažéry a bicykle, pozn. red.) týždenne, nedeľná jazda do kaviarne a pravidelné silové cvičenia spočívajúce v nosení nákupných tašiek po schodoch. To určite stačí na zdolanie Álp, nie?
A nezabudnime na konečné ospravedlnenie: „Proste nemám čas na poriadnu regeneráciu, inak by som to zvládol.“ Áno, spánok je určite tá jediná vec, ktorá stojí medzi tebou a žltým dresom.
Najlepší na svojom kúsku trate
Každý cyklista má jeden úsek, ktorý absolútne ovláda. Možno má len 200 metrov a fúka na ňom silný vietor, ale je to JEHO moment slávy.
Minulý týždeň som dosiahol KOM na rovnom úseku pri Lidli rýchlosťou 45 km/h, keď som sa viezol za smetiarskym vozidlom. Cítil som sa nezastaviteľný. Hory na Tour de France? Pff, to isté, len dlhšie… Však?
A buďme realisti – každá skupinová jazda sa končí tým, že niekto šprintuje k imaginárnej čiare a kričí: „A ON VYHRÁVA ETAPU NA CHAMPS-ÉLYSÉES!“ Všetci sme to už urobili. Niektorí z nás dvakrát počas jednej jazdy.
Sledovanie každej etapy z nás robí profesionálov
Všetci sme už raz sedeli na gauči v cyklistických nohaviciach, jedli špagety priamo z panvice, sledovali komentátorov Eurosportu, ako rozoberajú watty na kilo, a mysleli si: „Áno, to by som určite dokázal.“ Koniec koncov, taktické znalosti sú polovicou úspechu. Druhá polovica – kondícia – je len detail.
Navyše presne vieme, kedy zaútočiť. Zvyčajne hneď po zastávke v pekárni, keď všetci ostatní trávia mandľové croissanty. Čistá stratégia.
Bicykel má väčšiu hodnotu ako auto
Je to veda: čím ľahšia peňaženka, tým rýchlejší bicykel. S karbónovým rámom, Di2 a aerodynamickými kolesami sú naše bicykle v podstate na profesionálnej úrovni. Samozrejme, motor (nohy) môže pri stúpaní do kopca dýchať ako astmatická koza, ale aspoň na fotkách vyzeráme, že sme pripravení na Tour de France.
A nezabúdajme na morálnu podporu, ktorú nám dodávajú tretry za 300 eur a prilba v rovnakom štýle. Marginálne zisky, však?
Môžeme trpieť… máličko
Tour je o utrpení a my sme v tom experti. Minulú nedeľu som vydržal 300 wattov počas 10 minút, kým som nevidel hviezdy a nezvracal do živého plotu. Vynásobte to štyridsiatimi a som v podstate Demi Volleringová. Tak funguje matematika, však?
Okrem toho, bolesť je len slabosť, ktorá opúšťa telo. Alebo v mojom prípade včerajšia pizza, ktorá opúšťa môj žalúdok uprostred intervalu na kraji cesty.
Pretože sny sú zadarmo
Na konci dňa sme všetci rovnakí: snílkovia oblečení v lycre, veriaci, že s trochou viac tréningu, pár gélmi a perfektnými marginálnymi ziskami budeme na parížskom pódiu striekať šampanské a mávať nadšeným fanúšikom.
Kým mi nezavolá tím UAE Team Emirates, budem naďalej nosiť žlté ponožky pre morálku, naháňať virtuálne víťazstvá na Strave za autobusmi a hovoriť každému, kto ma bude počúvať:
„Úprimne, kámo, keby som išiel na plný plyn, Pogačara by som porazil. Bez problémov.“
