Druhé kolo Škoda BIKE OPEN TOUR si odbilo v Dohňanoch výbornú premiéru na trati, kde sa človek naozaj nenudil.
Hneď ako zaparkujeme a dáme si menšiu prechádzku k samotnému areálu, je nám jasné, že dnes bude horúco a rovnako aj poriadne veselo. Po bezproblémovej registrácii na 55 km a 16 km dlhú trať, ktorú si vybral kolega, už vidíme množstvo pripravených stanov a ďalšie sa ešte len stavajú.. Počas toho, ako budeme „bojovať“ na trati, je pripravený sprievodný program a nebudú chýbať ani detské súťaže. Je fajn, že sa tieto akcie stávajú súčasťou maratónov, pretože vďaka tomu môžete vziať sprievod, ktorý sa nebude nudiť a ťahať vás hneď domov po tom, ako dojazdíte. Slnko už teraz poriadne pečie a je jasné, že opaľovacie krémy budú v permanencii a zabudnúť sa natrieť by mohlo byť poriadne nepríjemné…
Na štarte
Ešte sa trochu povozím po miestnych lúkach a za nejakých 10 min. som v centre diania, kde to už poriadne „žije“. Trasa nemá klasické „maratónske“ parametre, vďaka čomu sa zišiel zrejme aj väčší počet ľudí ako tradične, dokopy cca 140 kúskov. Čaká nás 55 km s prevýšením okolo 1 600 m, no kto aspoň trochu pozná okolie, vie, že zadarmo to zďaleka nebude. Na výber bol ešte 40 km variant alebo nenáročných 16 km. Vďaka celkovému zázemiu v areáli má štart naozaj úroveň a atmosféru a o 10:00 môžeme ísť na vec. Hneď po štarte sa na stúpavej zvážnici potrháme, čo je ten najlepší možný scenár, pretože predbiehanie nie je problém. V teple sa mi nikdy nejde moc dobre, ale zatiaľ mám čelo na dosah a idem si „tempíčko“. Tak nejak dúfam, že ho dokážem ešte zvýšiť, no keď vybehneme na otvorené lúky, tento názor rýchlo prehodnotím :). Každopádne, už prvé zjazdy dávajú tušiť, že dnes to nebude žiadna nuda. V podstate každý asfalt alebo nejaká zvážnica tvoria prepojovačku do pekných lesných singlov. Mnohé z nich sú mi veľmi povedomé a nie je sa čomu čudovať. Veď Maríková je hneď za humnom a veľká časť trate vedie cez podobné úseky, resp. aj cez úseky Púchovského maratónu. Akurát si hovorím, že na môj vkus je tu málo blata… Samozrejme žartujem, pretože väčšina z nás si už zvykla, že podujatie v tejto oblasti sprevádza testovanie plášťov s riedkym vzorom (viď minuloročné kolo ŠBOT v Maríkovej). Dnes ale žiadne „mordovanie“, všade okolo sa dvíha prach a človek doslova letí cez les.
Žiadna nuda
Jedno z dlhších stúpaní približne v polovici nás vyvedie do výšky cca 540 m.n.m, čo tvorí, dalo by sa povedať, aj najvyšší bod trasy. Kopce v okolí Púchova teda nie sú žiadne veľhory, no vždy majú pomerne slušný sklon a ich množstvo postupne akumuluje únavu. Skôr sa jedná o také poriadne dlhé XC, kde sa stále niečo deje, neustále meníte smer, zrýchľujete, brzdíte a musíte byť v strehu. Zrejme najkrajšiu časť trate opäť ponúkajú single nad kúpeľmi Nimnica, ktoré majú naozaj „flow“ a viete ich preletieť skutočne rýchlo. Značenie je podľa mňa výborné (navyše, vzhľadom na množstvo rôznych ciest a chodníčkov), akurát v jednom mieste som nemal úplne jasno a trochu preletím odbočku o 180 stupňov. Spamätám sa rýchlo a skupina za mnou následne tiež :). Z tepla mám trochu zježenú „srsť“ a dobieha ma väčšia skupina, s ktorou spojím sily. Lenže, ako nabehneme na vrchol kopca do singlov, spojíme sa s jazdcami z 40 km trasy. Moji „súperi“ sa ešte stihli pretlačiť na čelo vláčika, no ja som zostal vzadu a postupne ich strácam. Mám pred sebou asi 5 jazdcov a hulákať, nech ma pustia, mi prišlo naozaj zbytočné :). Keď sa po nejakom čase začne opäť stúpať, obieham po okraji, čo dá už celkom zabrať, hlavne v tej najprudšej pasáži. Záverečné kilometre sme už teda zmixovaní a nikoho z mojej trasy už nevidím. Prechádzame popod koľajnice do poslednej časti. Tú tvorí opäť pekne strmé stúpanie, ktoré na mape nepôsobí vôbec tak náročne ako v skutočnosti :). Po drncavých lúkach vyletím na štrkovú cestu popri železnici. V momente ako zjazdujem, počujem za sebou syčanie akoby od zadného kolesa: „No to snáď nie“, hovorím si. Ale bol to planý poplach, to sa len v rovnakom momente objavil za mnou vlak a zvuk koľajníc ma trochu zmiatol :). Takže záverečné km nemusím dorážať na prázdnom ako jeden mladý jazdec z kratšej trasy, ktorého míňam a aspoň trochu povzbudím. No a zostáva už len preťať cieľovú pásku. Najrýchlejším bol dnes Karel Hartl v čase 2:18 hod. a medzi ženami Andrea Juhásová za 2:56 hod.
Kompletné výsledky nájdete tu.
Všetky fotografie si môžete pozrieť tu.
Po dojazde
V samotnom cieli to už medzitým poriadne žije. Všade množstvo stánkov, samotných jazdcov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Súčasne prebiehajú aj spomínané detské súťaže na pekne „zamotanej“ trati v miestnom areáli. Jednalo sa o Detskú Považskú Cykloligu, ktorej sa zúčastnilo veľké množstvo detí a ktoré boli neskôr vyhlásené vo svojich kategóriách. Musím povedať, že areál v Dohňanoch vyzeral vďaka celkovému zázemiu a organizácii naozaj na úrovni a hlavne nebol problém sa v ňom zabaviť aj po samotnom maratóne. Ak ste sa nechceli k stánkom s jedlom a občerstvením prebíjať s bicyklom v ruke, veľmi dobre opäť poslúžila úschovňa, ktorá sa stala pevnou súčasťou akcií ŠBOT. Ochutnať sa dalo aj kuchárske umenie víťazky MasterChef Slovensko a foodbloggerky Martiny Grňovej. Ak sa vám jej recepty páčili, môžete si pozrieť aj jej blog FoodLover.sk.
Nebol problém ani so sprchami, ale veľké množstvo ľudí v tom teple zrejme okamžite skončilo v dostupnom potoku. Výsledkom je, že takmer každý, koho vidím je usmiaty a trochu „spečený“, čo je jeden zo znakov dobrej akcie :). V podobnom duchu všetko prebiehalo až do samotného záveru, ktorý obstaralo vyhlásenie víťazov a tombola. Celkovo sa na všetkých tratiach zúčastnilo 589 bikerov a úspešne dokončilo 563.
Neskôr prišla na rad aj show Jána Kočiša.
Mimochodom, Jano je majster sveta v cyklotriale a skákanie mu veru ide.
Pre najmenších bolo pripravené aj dopravné ihrisko, kde si deti mohli vyskúšať jazdu v pruhoch a základné dopravné situácie. Možno sa to zdá triviálne, ak nemáte deti, ale opak je pravdou :).
Oproti iným maratónom ŠBOT, táto akcia pokračovala až do neskorých hodín koncertom a diskotékou, na ktorej som sa už síce nezúčastnil, ale pritiahla mnoho ďalších a aj necyklistov.
Na záver…
Musím povedať, že Dohňany vo mne zanechali výborný dojem. V prvom rade trať, tá je skutočne zaujímavá a zábavná, pretože odmenou za strmý výšľap je vždy nejaký ten singláč a výškové metre sa nestrácajú na zvážniciach. Maratónska trať by si ale zaslúžila do budúcna ešte zopár kilometrov navyše, aby vznikol aj väčší rozdiel medzi stredným, 40 km variantom. Myslím, že miestne terény majú pomerne veľký potenciál, no hlavne vidno, že samotný organizačný tím ma záujem a veľkú snahu o zlepšovanie, čo je najdôležitejšie. Dnes som sa naozaj výborne bavil a nezostáva nič iné, ako ešte čosi potrénovať na ďalšie kolo. To sa uskutoční už tento mesiac, konkrétne 24.6. pod názvom AUTHOR Škoda Bikemaratón Súľovské skaly.
