Existuje profesionál, ktorý sa vypracoval sám, oplýva vášňou k cyklistike a nikdy sa nevzdáva. Každoročne najazdí na bicykli viac ako 30 000 km, je majstrom sveta UCI ParaCycling a získal 6 paralympijských zlatých medailí. Volá sa Jiří Ježek a jeho chýbajúca noha nepredstavuje pre neho veľký problém. Svoju kariéru rozvíja v športe s vysokou náročnosťou a stále víťazí. Ako to robí? Prečítajte si jeho životný príbeh.
Svoju nehodu považuje za víťazstvo
Spoliehanie sa na protetické nohy je obmedzujúce tak z hľadiska pohybu, ako aj životnosti. Môžu sa zlomiť a aj sa lámu. Napríklad v dlhej etape v roku 2008 v Dominikánskej republike sa jeho protetická noha zlomila uprostred etapy. Neexistoval žiadny spôsob, ako ju nahradiť, nebol poruke žiadny výrobca. Takže si ju iba zlepil lepiacou páskou a napriek tomu úspešne dokončil zvyšok etapy.
Je len málo vecí, ktoré by Jiřího donútili vzdať sa, o čom svedčí už od detstva jeho životný postoj. Keď mal 11 rokov, prešiel ho kamión s cementom, keď prechádzal cez cestu. Museli mu amputovať pravú nohu od kolena dole. Keď sa ho dnes niekto spýta na tú nehodu, jeho odpovede sú skôr prekvapivé a vôbec nie negatívne. „Dodalo mi to sebaovládanie a odhodlanie,“ hovorí a vysvetľuje, ako mu strata nohy v skutočnosti pomohla.
Po zotavení sa stal úplne iným človekom
Keď sa po niekoľkých mesiacoch vrátil z nemocnice, jeho rodičia ho nijako nešetrili. Musel sa podieľať na domácich prácach rovnako, ako predtým. Ak aj mohol mať isté ústupky, ako napríklad možnosť nechať si v škole topánky a neprezúvať sa, lebo by to bolo s jeho protetickou nohou náročné, odmietol to. Namiesto toho sa ešte viac snažil a riadil rovnakými pravidlami ako ostatné deti a nemal so sebou zľutovanie. Táto skúsenosť formovala jeho osobnosť, čo využil neskôr v svojom živote.
Ako sa dostal k cyklistike
Bicyklovanie bolo pre neho najmenej bolestivým spôsobom, ako sa hýbať, takže sa čoskoro stalo jeho koníčkom. Bola to jedna z mála príležitostí, kde sa vo fyzických aktivitách cítil rovnocenný s priateľmi. S tréningom začal vo veku 20 rokov, tvrdo na sebe pracoval, zlepšoval sa a čoskoro sa zúčastňoval rôznych pretekov. Jeho prvý veľký úspech ako amatéra prišiel po 6 rokoch, keď sa kvalifikoval na paralympijské hry v Sydney a získal dve zlaté medaily.
Tréning s jednou nohou
V tej dobe pracoval Jiří v spoločnosti, ktorá vyrábala protézy, takže ich mal niekoľko na chôdzu, beh aj jazdu na bicykli. Neskôr, ako ostatní profesionáli na vysokej úrovni, chcel začať s posilňovaním. Problém bol, že nemohol posilňovať so žiadnou protézou, bolo to príliš bolestivé a škodlivé pre jeho telo. Ale to ho nezastavilo. Trénoval oveľa ťažšie a vybojoval všetky olympijské zlaté medaily, aj keď trénoval svoje nohy iba na bicykli.
Myslenie šampióna
Podľa meraní uskutočnených na univerzite v Heidelbergu (Nemecko) jeho amputovaná noha dokáže vynaložiť iba približne 70 % výkonu v porovnaní so zdravými profesionálmi. Napriek tomu s nimi Jiří pravidelne preteká a drží krok. Namiesto toho, aby sa sťažoval, trénuje viac, aby dokázal vyprodukovať rovnakú silu.
Jeho schopnosti sa ukázali na pretekoch najvyššej cyklistickej úrovne v roku 2010, keď strávil celú sezónu v profesionálnom tíme. Úspešne pretekal s víťazmi Tour de France, majstrami sveta a veľkými hviezdami profesionálneho pelotónu. V roku 2013 bol predjazdcom v časovkách Tour de France na Mt. San Michel, a aj keď sa nezúčastnil pretekov, mal lepší čas ako traja skutoční profesionáli.
Dokonca aj vtedy, keď sa mu nedarilo na profesionálnych pretekoch, ostával na bicykli čo najdlhšie, aby sa vytrénoval. Jeho manželka a manažérka Sonja hovorí: „Jirka sa vzdá pretekov len vtedy, keď spadne, zraní sa, jeho bicykel sa zničí alebo ho rozhodcovia vyradia z pretekov.“ Tieto informácie máme z prvej ruky, keďže Jiří bol súčasťou nášho tímu na L’Etape du Tour v roku 2016 a sme radi, že s nami bude opäť aj tento rok.
Nikdy sa nevzdávaj
Jiří je odhodlaný a má silnú pracovnú disciplínu, čo mu pomohlo stať sa prvým handicapovaným profesionálnym cyklistom v Českej republike. Nikdy sa nevzdal a to z neho urobilo šampióna. ,,Ak sa raz vzdáte, budete si to pamätať navždy a budete sa stále vzdávať aj počas pretekov“ hovorí a vysvetľuje, prečo si túto možnosť nikdy nezvolil. To nie sú len slová, je to jeho život.
Po veľkom páde na majstrovstvách sveta v roku 2014 v USA, bol niekoľko týždňov hospitalizovaný, prišiel o 2 rebrá, niektoré svaly z hornej časti tela a časť pľúc. No nevzdal sa. Podarilo sa mu zotaviť, opäť trénovať a kvalifikovať sa na paralympijské hry v Riu v roku 2016.
