{"id":7856,"date":"2019-07-19T11:53:21","date_gmt":"2019-07-19T09:53:21","guid":{"rendered":"https:\/\/www.welovecycling.com\/sk\/?p=7856"},"modified":"2019-07-19T11:53:21","modified_gmt":"2019-07-19T09:53:21","slug":"legendarna-slavia-zazije-atmosferu-tour-de-france","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.welovecycling.com\/sk\/2019\/07\/19\/legendarna-slavia-zazije-atmosferu-tour-de-france\/","title":{"rendered":"Legend\u00e1rna SLAVIA za\u017eije atmosf\u00e9ru Tour de France"},"content":{"rendered":"

Ka\u017ed\u00fd \u010dlovek m\u00e1 nejak\u00fd sen. Vladim\u00edr Vidim z Prahy len nesn\u00edva. On si svoje sny pln\u00ed. V\u00e1\u0161niv\u00fd cyklista a v\u00fdrobca bicyklov ka\u017ed\u00e9ho druhu si zaumienil, \u017ee o\u017eiv\u00ed legendu s n\u00e1zvom SLAVIA \u2013 bicykel zakladate\u013eov zna\u010dky Laurin & Klement, teda predchodcu firmy \u0160koda AUTO, a vyraz\u00ed s \u0148ou na L’\u00c9tape du Tour, jedin\u00fa etapu sl\u00e1vnej Tour de France, ktor\u00e1 je otvoren\u00e1 pretekaj\u00facej verejnosti.<\/strong>
\n<\/p>\n

V\u00e1clav Laurin a V\u00e1clav Klement, zakladatelia automobilky \u0160koda AUTO, postavili prv\u00fd bicykel zna\u010dky SLAVIA v roku 1895<\/strong>. Fan\u00fa\u0161ik historick\u00fdch bicyklov, Vladim\u00edr Vidim, v s\u00fa\u010dasnosti op\u00e4tovne stavia ich tret\u00ed model, ktor\u00fd bol z\u00e1rove\u0148 prv\u00fdm pretek\u00e1rskom strojom SLAVIA z roku 1896, a chce na \u0148om prejs\u0165 tohtoro\u010dn\u00e9 preteky L\u2019\u00c9tape du Tour<\/a> \u2013 135 kilometrov dlh\u00fa alpsk\u00fa etapu Tour de France, otvoren\u00fa pre verejnos\u0165. \u201eK my\u0161lienke o\u017eivi\u0165 legendu ma priviedla l\u00e1ska k cyklistike a k trad\u00edcii,\u201c<\/em> hovor\u00ed Vladim\u00edr Vidim<\/strong>.<\/p>\n

SLAVIA je legenda. Na konci dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia bol bicykel v\u00fdnimo\u010dn\u00fdm a s\u00fa\u010dasne drah\u00fdm dopravn\u00fdm prostriedkom. V\u00e1clav Klement si v tej dobe k\u00fapil bicykel zna\u010dky Germania, a ke\u010f sa mu pokazil, nap\u00edsal reklama\u010dn\u00fd list do pobo\u010dky dr\u00e1\u017e\u010fanskej firmy Seidel & Naumann, s\u00eddliacej v severo\u010deskom \u00dasti nad Labem. Odpove\u010f v\u00fdrobcu, s ktorou nebol v\u00f4bec spokojn\u00fd, ho priviedla k rozhodnutiu, aby s priate\u013eom Laurinom zalo\u017eil vlastn\u00fa spolo\u010dnos\u0165 s vlasteneck\u00fdm n\u00e1zvom SLAVIA. Bicykle rovnak\u00e9ho mena za\u010dali vyr\u00e1ba\u0165 v dielni na predmest\u00ed Mladej Boleslavy.<\/p>\n

\"\"<\/a>
SLAVIA, tret\u00ed model z dielne Laurin & Klement, o\u017eil v\u010faka Vladim\u00edrovi Vidimovi.<\/figcaption><\/figure>\n

O viac ne\u017e stodvadsa\u0165 rokov nesk\u00f4r sedel Vladim\u00edr Vidim v pohostinstve s kamar\u00e1tmi, ke\u010f mu napadlo, \u017ee jeden zo sl\u00e1vnych bicyklov SLAVIA o\u017eiv\u00ed. \u201eHovorili sme si, \u017ee ke\u010f zna\u010dka \u0160koda sponzoruje Tour de France, bolo by super t\u00fato legendu da\u0165 dokopy a jednu etapu Tour na nej taktie\u017e prejs\u0165,\u201c<\/em> hovor\u00ed Vladim\u00edr Vidim<\/strong>, ktor\u00fd sa cyklistickej v\u00e1\u0161ni venuje vo svojej dielni v Roztok\u00e1ch pri Prahe.<\/p>\n

Bez bicykla si \u017eivot nedok\u00e1\u017ee predstavi\u0165. V\u010faka tomu, \u017ee vo vtedaj\u0161om socialistickom \u010ceskoslovensku neboli kvalitn\u00e9 bicykle dostupn\u00e9, sa ich Vladim\u00edr nau\u010dil stava\u0165 s\u00e1m. Akt\u00edvne na bicykloch pretekal a v s\u00fa\u010dasnej dobe tr\u00e9nuje dorast v pra\u017eskom cyklistickom klube Dukla Praha, ktor\u00e9mu vo svojej dielni aj opravuje bicykle.<\/p>\n

Za svoj \u017eivot u\u017e postavil nejeden stroj. \u201eAko vyu\u010den\u00fd z\u00e1mo\u010dn\u00edk som sa v\u017edy sna\u017eil dok\u00e1za\u0165 to ist\u00e9, \u010do vedeli remeseln\u00edci predt\u00fdm,\u201c<\/em> hovor\u00ed Vladim\u00edr, ktor\u00fd vytvoril repliky v\u0161etk\u00fdch mo\u017en\u00fdch historick\u00fdch bicyklov – od drez\u00edny cez kostitras, a\u017e po vysok\u00fd bicykel. Bicykle nielen\u017ee stavia, ale rovnako tak na nich jazd\u00ed a vytvoril na nich u\u017e viacero rekordov<\/strong>. Na vysokom bicykli napr\u00edklad dok\u00e1zal prejs\u0165 470 kilometrov bez toho, aby si \u0161liapol na zem. Z bicykla nezi\u0161iel 23 hod\u00edn na jeden z\u00e1\u0165ah. K dosiahnutiu rekordu musel da\u0165 dokopy partiu kamar\u00e1tov, ktor\u00ed i\u0161li vopred a zis\u0165ovali, \u010di niekde nejde vlak a nebud\u00fa stiahnut\u00e9 z\u00e1vory na priecest\u00ed Projekt SLAVIA, ktor\u00fd chce zav\u0155\u0161i\u0165 \u00fa\u010das\u0165ou na L’\u00c9tape du Tour, si vymyslel ako \u010fal\u0161iu ve\u013ek\u00fa v\u00fdzvu.<\/p>\n

Pretek\u00e1rska predloha sa nena\u0161la<\/strong><\/h2>\n

Dnes m\u00e1 bicykel hotov\u00fd, ale prizn\u00e1va, \u017ee to v\u00f4bec nebolo jednoduch\u00e9. Dochovali sa s\u00edce nejak\u00e9 origin\u00e1lne bicykle Laurin & Klemen SLAVIA v cestovnom preveden\u00ed, \u010di u\u017e v \u0160koda M\u00fazeu alebo u s\u00fakromn\u00fdch zberate\u013eov, ale \u017eiadny exempl\u00e1r pretek\u00e1rskeho prevedenia. \u201eNakoniec sa uk\u00e1zalo, \u017ee nikto o \u017eiadnom dochovanom exempl\u00e1ri nevie a ostali sme st\u00e1\u0165 na m\u0155tvom bode,\u201c<\/em> hovor\u00ed Vladim\u00edr.<\/p>\n

Neost\u00e1valo mu ni\u010d in\u00e9, ne\u017e sa pusti\u0165 do v\u00fdroby len pod\u013ea fotografi\u00ed, dobov\u00fdch prospektov a \u010fal\u0161\u00edch podkladov z arch\u00edvu firmy \u0160koda AUTO. Z nich za pomoci prav\u00edtok a uhlomerov odvodil p\u00f4vodn\u00e9 uhly a d\u013a\u017eky.<\/p>\n